postoy-lea

Neutekajte, nikam neutečiete

2011-10-02T09:50:00.000+02:00

Život človeka sprevádza nepriazeň a starosti. Na svete je to už tak, že ak si problémy nevyrábame sami, vyrobia nám ich iní ľudia alebo nepriaznivé okolností. Nemá cenu utekať od takých ľudí, sťahovať sa a naivne dúfať, že inde bude lepšie. Áno, možno daný problém tam nebude, ale bude tam iný, ktorému bude treba čeliť a naučiť sa s ním žiť. Mnohí ľudia odišli od problému. Zmenili prostredie. Niektorí zmenili ľudi s ktorými musia zdieľať spoločnú domácnosť alebo bývať pod jednou strechou. Spočiatku nadšenie a sloboda. Po čase konštatovanie, že musia čeliť iným problémom. Nie nadarmo sa hovorí, že čert ako diabol. Podstata môjho článku je o tom, že nikde a s nikým človeku nebude dobre, a to si treba uvedomiť ako základ. Po ďalšie čokoľvek urobíte alebo neurobíte bude zle, chybné a k ničomu. Vždy sa nájde niekto komu to bude vadiť. Čo z toho vyplýva, urobte po svojom ako najlepšie viete a môžete a kašlite na prípadnú kritiku a nespokojnosť iných. Aspoň viete, že vy ste si urobili po svojom. Zakaždým sa snažte nájsť svoj pokoj a rovnováhu, nakoľko viete, že nič netrvá večne a tak sa v duchu posmeľujte a hovorte si: „vydržať, vydržať, raz to skončí“. Na živote je to zvláštne, že po čase človek zabudne na to zlé a všetko sa javí ako sen, čo nikdy nebolo. Kto ma milosrdnú pamäť, zabudne skôr.

O realite

2011-05-02T20:57:00.002+02:00

Nakoniec realita zvíťazí nad fantáziu a predstavami. Dá sa dlhé roky nevidieť, ignorovať a odmietať. Dá sa celé desaťročia žiť vo vlastnom umelo vytvorenom svete. Dá sa celé roky venovať sa alternatívnym činnostiam a utekať pred povinnosťami a zodpovednosťou. Dá sa celé roky čítať knihy a žiť život iných. Dá sa celé roky čítať informácie a počúvať hudbu a chodiť do prírody. Dá sa celý život dávať iným a nebrať. Dá sa celé roky dúfať, že tento život nepotrvá dlho, ale pretože nikto nevie, kedy bude už konečne koniec, môže žiť ešte veľmi, veľmi dlho – napr. ešte 30 rokov a to nie je sranda.

Ale raz príde okamih pravdy a zlomu. Zrazu nestačí náhrada a odmietanie skutočnosti. Pretože životu aj prírode je jedno čo si jeden popletený človek myslí a ako si vysvetľuje svet a všetko okolo seba. Zrazu si človek povie – dosť stačilo. Nedá sa dávať a nebrať, všetko má svoje hranice, limity a človek sa vyčerpá, keď nezoberie, sám seba zničí. Nie je normálne sa báť a hanbiť sa zobrať čo mu patrí a čo mu bolo už dávno určené. Pritom iní si berú čo im nepatrí, klamstvom a neraz aj násilím sa zmocňujú čo nie je ich. Nie je normálne báť sa popýtať o pomoc, o to viac, že celý život ste pre nich niečo robili radi a nezištne, len z hlúpej hrdosti a ešte hlúpejšie akejsi cti, z ktorej sa človek nenaje. Hlúpa hrdosť, keď si človek hovorí, ja to urobím sám, ja nechcem od nikoho nič.

Aj keby človek mal silu ako dvaja kulturisti, aj tak nemôže všetko vykonať sám, vždy či chce alebo nechce musí spolupracovať s inými. Aj keby mal človek neviem koľko škôl, aj tak nebude vedieť všetko a nebude sebestačný a bude nútený sa obracať na fyzické osoby či inštitúcie, ktoré zastrešujú jednotlivé oblasti života. Hovorí sa, že niekto je taký dobrý, až je sprostý a je to pravda. Všetko sa mení, vyvíja – ľudia zveľaďujú svoje hospodárstva, domácnosti, rozmnožujú sa, aj ten kto nechce to vidí a uvedomuje si, že je niekde mimo štandard.

Samaritáni a svätci sú fajn, ale kto sa ním cíti nech rýchlo ide za múry kostolov, kláštorov, pustovni, lazaretov, lebo v bežnom a reálnom živote, by viac trpeli ako sa tešili, aj keď je to chválihodné robiť niečo pre iného. Otázka znie – pre koho je to dobré? Pre tých čo berú iste, ale pre toho dávajúceho áno sčasti, ale nesmie byť toho veľa a nesmie to trvať permanentne, bez toho, aby človek nebral, hlavne, keď mu to núkajú.

Keď človeka vychovajú tak, že na všetko má hovoriť zo „slušnosti“ – ďakujem neprosím si, tak nakoniec človek uverí tomu, že k životu skoro nič nepotrebuje. Až nato, že všetci akosi k tomu životu potrebujú veľa a užívajú si. Kým skupina „presvedčených“ hlása chudobu a skromnosť, tým druhým to vyhovuje, lebo si môžu ukrajovať väčší kus z koláča a presviedčať tých ostatných, že robia dobre, že nič nechcú. Bože nauč ma byť sebeckou, pýtať si, čo mi patrí, užívať si a myslieť na seba a svoje potreby.

O pomoci

2011-04-17T11:12:00.000+02:00

Nikto nie je povinný sa starať o druhého. Okrem v prípadoch, kedy to určuje platná legislatíva v danom štáte. Netreba sa trápiť pre druhého a prežívať ho. Nie je povinnosťou človeka zachraňovať a radiť druhému. Treba nechať človeka ísť svojou cestou a podľa vlastného rozhodnutia. Človek nie je povinný starať sa o iného dospelého človeka, každý je predsa svojprávny. Ak sa dospelý človek nevie či nemôže o seba postarať, legislatíva na presne vymedzuje ako treba postupovať a kto alebo, ktorá inštitúcia mu pomôže. Čo sa týka maloletých majú svojich rodičov alebo zákonných zástupcov. Nemá cenu človeka poučovať alebo zachrániť pred pádom. Každý si musí svoje prejsť a nie je úlohou človeka mu pomáhať. Je to veľmi oslobodzujúce vedieť, že nenesieme zodpovednosť za iného človeka. Nech sa každý stará sám o seba a nech si každý nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy. Netreba sa starať do druhého a o druhého. Na všetko pamätá zákon a vytvorili sa inštitúcie, ktoré na to slúžia. Nech pomáhajú platení pomáhajúci profesionáli alebo neplatení dobrovoľníci. Čím človek menej vie o inom, tým lepšie. Je pravdou, že človek sa pre dobrotu dostane na žobrotu. Obetovať sa pre iných či už blízkych alebo pre ideu nejakého náboženstva či politickú alebo filozofickú ideu nie je správne. Ideológie kašlú na mňa, kašlem aj ja na ideológie.O krajinu sa majú tiež starať kompetentní, o životné prostredie, ekonomiku a ďalšie oblasti života, tiež len odborníci na to určení, ktorí za to berú mzdu. Netreba robiť inému bútľavú vŕbu a spovedníka. Kto potrebuje, nech zájde za kňazom, kto potrebuje inú pomoc, nech tiež dvihne svoju riť a zájde za odborníkom. Neoplatí sa súdiť, posudzovať človeka, lebo kto súdi sám bude súdený. Kto poskytuje veľa pomoci, veľmi trpí a dočká sa len veľkého sklamania. Mnohí čo robili veľa pre iných, utrpia len škodu a ten druhý čo dostal pomoc sa ešte vyšvihne nad poskytovateľa pomoci. Všetko len s mierou, ale vždy je lepšie urobiť menej ako viac.Veľké kamarátstva vedú do veľkého hnevu a rozčarovania. Treba si od ľudí držať odstup a byť s inými v kontakte len v nevyhnutnej miere. Kto chce pomoc nech ju vyhľadá a požiada o ňu a zaplatí za ňu, nie je správne radiť zadarmo a z dobrej vôle. Nič nie je zadarmo. Tak to je a treba to tak brať. Mne tiež údržbár alebo robotník nevykoná práce zadarmo. Človek má povinnosť sa postarať o seba, o domácnosť, platiť účty a plniť si svoje pracovné povinnosti a rešpektovať zákony štátu, v ktorom žije. Nič viac človek nemusí. Najväčšou úlohou človek je starať sa o seba a o svoje blaho.

O záchrane

2011-04-08T11:10:00.000+02:00

Nemožno nikoho zachrániť. Človek nedokáže zachrániť ani seba samého. Ako môže zachrániť iného? Nijak. Človek sa len bezmocne prizerá každodenným udalostiam, na ktoré nemá dosah. Sme figúrkami na šachovnici, niekedy ťaháme my a niekedy iní. My môžeme akurát hrať svoju rolu, ktorú sme dostali a nevybrali sme si ju. Hráme s kartami, ktoré nám boli rozdané. Život ide ďalej svojím vlastným kolobehom. Akurát človek starne každným dňom a pribudajú mu vrásky a šedivé vlasy. A nič nemožno zastaviť. Všetko ide ďalej, s nami či bez nás. Sme telesní. Jediný kontakt s realitou nám sprostredkúva naše telo. Niet tela, niet reality a vnímanie materiálneho sveta. Každý ide svojou cestou, svojím osudom, ktorý nemožno zmeniť či zabrániť mu v uskutočnení toho, čo sa má. Je možné, len odialiť, nemožno sa však vyhnúť. Sme bezmocní, slabí a zraniteľní. Preto človeku ostáva len viera a nádej, ktorá dávam bytiu na svete zmysel.

Květa Fialová a veľká podobnosť so mnou.

2011-04-07T10:00:00.002+02:00

Herečka Květa Fialová, ani som nevedela, že existuje človek, ktorý uvažuje ako ja. Je tak silne éterická, duchovne založená. Spája nás strach k otcovi. Až na to, že ja som nebola znásilnená. Tiež má samaritánske sklony, zvláštny postoj k mužov. Strach to je tiež čo nás spája. Tiež až naivne nič nevedela o sexe a sexuálnom styku. Tiež má vízie. Telo pre ňu nič neznamená. Neuveriteľné. Pozrite si jej príbeh, je to zhruba 90% o mne. Aj, keď ja viem, že nebudem tak dlho žiť ako ona, ale podobnosť je tám až zaražajúca. Silné intuície, silná túžba pomáhať ľuďom, vie čo sa udeje. Výborne zvláda prekážky, choroby, ale vždy je silný vojak hoci je krehká éterická bytosť. Som nadšená, že žije taká bytosť ako Květa Fialová a mám s kým sa porovnať a nájsť sa v niekom.

Pozri tu: http://www.ceskatelevize.cz/porady/1186000189-13-komnata/206562210800025-13-komnata-kvety-fialove/

Cesta do pekla

2011-01-15T13:51:00.007+01:00

Na základe vlastných skúseností,vedomostí a pozorovania vlastného života aj života iných som prišla k určitým uzáverom:

Veriť inému človeku - je to cesta do pekla.
Spoliehať na iného človeka - je to cesta do pekla.
Dôverovať inému človeku - je to cesta do pekla.
Rozdávať inému človeku nezištne a zadarmo svoje talenty, schopností, daností, vedomostí - je to cesta do pekla.
Myslieť na pocity, prežívanie a potreby iného človeka viac ako na svoje - je to cesta do pekla.
Dať na mienku, názor a postoj iného človeka viac ako na svoj vlastný - je to cesta do pekla.
Uveriť a žiť len jednou ideológiou, náboženstvom, filozofiou, čo ako ušľachtilou a dobrou - je to cesta do pekla.
Trápiť sa pre iného človeka - je to cesta do pekla.
Prežívať problémy iného človeka - je to cesta do pekla.
Báť sa a strachovať o iného človeka - je to cesta do pekla.
Pretvárať iného človeka na svoj obraz - je to cesta do pekla.
Rozdávať priveľa vlastného času pre iného človeka - je to cesta do pekla.
Rozdávať priveľa vlastnej energie pre iného človeka- je to cesta do pekla.
Rozdávať priveľa vlastných zdrojov alebo možností pre iného človeka - je to cesta do pekla.
Miešať sa do sporov a problémov iných ľudí - je to cesta do pekla.
Poučovať iných ľudí - je to cesta do pekla.
Naprávať iných ľudí - je to cesta do pekla.
Požičiavať peniaze iným ľuďom - je to cesta do pekla.
Pomáhať inému človeku - je to cesta do pekla.
Dávať človeku veľké dary - je to cesta do pekla.
Angažovať sa pre iného človeka - je to cesta do pekla.
Zastať sa iného človeka - je to cesta do pekla.
Zaručiť sa za iného človeka - je to cesta do pekla.
Ľúbiť iného človeka viac ako seba - je to cesta do pekla.
Žiť svoj vlastný život podľa predstáv iného človeka - je to cesta do pekla.
Zachraňovať prírodu - je to cesta do pekla.
Zachraňovať ľudstvo - je to cesta do pekla.
Zachraňovať svet - je to cesta do pekla.
Zachraňovať pred vojnou ľudstvo - je to cesta do pekla.
Zachraňovať umierajúcich - je to cesta do pekla.
Presviedčať ľudí o svojom názore - je to cesta do pekla.

2010-12-31T16:32:00.001+01:00

Ďakujem všetkým mojím čitateľom za prejavenú priazeň v roku 2010 a všetkým chcem do nového roka 2011 popriať veľa úspechov, zdravia, šťastia, lásky a peňazí.

Asi sa zo mňa stane mamonárka

2010-12-03T17:35:00.009+01:00

Tak som sa rozhodla. Čo je na tom, zlé, keď človek chce niečo mať a nestačí mu v 36 rokoch jeho detská izba? Je jasné, že si všetko platím, nájom, stravu, všetku kozmetiku, oblečenie a skrátka všetky účty a náklady, ktoré mám. Neviem, možno je neskoro si to uvedomiť, tak v pokročilom veku, ale ja som jednoducho taká, stále 10 až 20 rokov pozadu. Tiež som uvažovala nad tým, že už asi mám dosť toho zarábať v hrubom o trošičku viac ako minimálna mzda, robiť a nezarobiť je tiež nie veľmi dobre. Síce my tu na východe sme radi, že robíme, zoberieme všetko ako poslušné psíky a robíme od rána do večera a sme radi, že sme radi. Mňa to už akosi prestáva baviť.

Viem, že som teraz nevďačná, na druhej strane uvažujem, tak že, keď teraz budem pracovať a nič nemať, tak na starobu na dôchodku budem mať z toho mála ešte menej, lebo dôchodok sa odvíja od príjmov čo človek zarobí a odvodov do príslušných poisťovní. Peniaze sa síce doplatiť dajú, ale roky sa doplatiť napr. do sociálnej poisťovne nedajú. Akosi má už nebaví byť múdra ako rádio Jerevan a mať oči previazané páskou a nič nevidieť. Ľudia okolo mňa sa zmáhajú a ja žijem v blaženej nádeji, aká som spravodlivá, lebo som majetkovo pod priemer, aj keď objektívne nie som chudobná, len sa neviem rozhýbať.

Viem čo nechcem a z toho som si pár rôčkov požila. Lenže zase to nestačí, treba vedieť aj čo chcem, naplánovať postupnosť krokov a v mojom veku, by sa patrilo aj dosiahnuť nejaký cieľ. Nielen sa nechať unášať vetrom ako vtáča nebeské alebo poľná tráva, ktorej je dobre tak ako je a ohne sa tam, kde ju vetrík či život ohne. Pripadám si ako figúrka bez vôle, ktorá sa každé ráno budí do novej scény, sem tam zahrám nejakú vedľajšiu rolu, ale väčšinou som len křoví ako hovoria bratia Česi. Táto doba je evidentne o niečom inom, než som vyrastala a v čo som doteraz tak kŕčovito verila a odmietala či nedokázala vidieť realitu. Myslím, že charakter sa mi hneď nepokrúti, keď zarobím trocha viac ako zarába upratovačka, hádam svet nespadne, keď prestanem odmietať materiálne veci, veď nebudem taká mocná a bohatá ako kráľovná zo Sáby. Peniaze nie sú zlé ani majetok, keď sa ja o seba nepostarám narobím problémy blízkym, prípadne štátu, preto je dobré a rozumné, až sa človek sám o seba postará.

Ekonomické hľadisko nemožno vyňať ani zo súkromného ani z pracovného života ani z voľno časových aktivít a tiež charitu či pomoc tiež nemožno robiť z pár peňazí. Je mi zo seba trochu na vracanie, že sa mením na väčšinovú bytosť v dnešnej dobe. Nuž čo, ale to je asi proces môjho zrenia. Prečo nemôžem mať to čo má väčšina, prečo to mám kŕčovito odmietať a myslieť si aká som svätá, skromná a čestná, taká môžem byť, aj keď budem niečo mať či vlastniť. Človek má len to čo si sám zabezpečí nadobudne, prípadne dostane či zdedí. Peniaze a majetok sám o sebe nie sú zlé, sú potrebné a vždy záleží na charaktere človeka a jeho dobrých či zlých úmysloch.

Na záver uvediem dlhší citát od Petra Goliáša z INEKA (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy):

„Hneď v ďalšej pasáži (Podobenstvo o hrivnách) Ježiš rozpráva príbeh o šľachticovi, ktorý odmeňuje tých obchodníkov, čo dokázali zhodnotiť zverený majetok a trestá toho, ktorý ho nezhodnotil. Podľa Biblie teda nemusí byť nič zlé na tom, ak je človek bohatý, pokiaľ neklame (nekradne) a pomáha chudobným. Dvetisíc rokov po Kristovi si myslím, že nekradnúť a pomáhať chudobným je povinné minimum, zodpovednosť bohatých je však podstatne širšia. Existuje totiž mnoho verejných statkov, o ktoré sa dobre nedokáže postarať vláda ani trh. Medzi tie, kde je potreba pomoci viditeľnejšia, patrí napríklad vzdelávanie a šport detí a mládeže, podpora umenia, alebo ochrana životného prostredia.

Menej viditeľná je už ale potreba budovať sociálny kapitál a dôveru medzi ľuďmi, pestovať kvalitnú verejnú diskusiu, chrániť demokraciu napríklad pred populizmom, zvyšovať transparentnosť verejného života, alebo podporovať reformy. Navyše, merať efektívnosť investície do týchto statkov je veľmi ťažké. Výsledky sú totiž často neviditeľné, alebo nie je zrejmý ich súvis s danou investíciou. Všetky uvedené verejné statky sú napriek tomu kľúčové pre zlepšovanie kvality života a bez ich cielenej podpory spoločnosť bude zaostávať. Chudobní, chorí a slabí nemajú dostatočné prostriedky na to, aby kompenzovali zlyhania vlády aj trhu. V úspešných spoločnostiach preto tieto zlyhania naprávajú najmä bohatí, zdraví a silní. Aj o tom je spoločenská zodpovednosť firiem a bohatých ľudí (Goliaš, 2010, cit. 2010-12-02).“

Zdroj: http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/03/24/co-je-zle-na-tom-byt-bohaty/

Každých 7 rokov sa človek mení

2010-11-21T22:16:00.000+01:00

Hovorí sa, že každých 7 rokov sa človek mení, jeho bunky sa komplet vymenia aj v psychickej a duševnej rovine sa človek mení. Rozhodla som sa to na sebe odpozorovať, čo je na tom pravda.

Ako ma vnímajú iní ľudia alebo téma na sebareflexiu

2010-09-30T21:39:00.005+02:00

Počula som už rôzne názory na moje témy a príspevky ako aj hodnotenie mojej osoby. Za posledné hodiny vo mne rezonuje hodnotenie istých diskutérov. Ide o nick lionela a rains. Pokúsim sa tu prerozprávať ich pohľad na moju osobu. Lionela ako môj ústredný problém vníma zlobu a nenávisť. Považuje má za obmedzenú a zakomplexovanú ženu. Ďalší jej postreh je, že moje príspevky sú grcom, ktoré sú produktom mojej žlče. Zistila, že mám na všetko subjektívny názor a čudujem sa regulérnym veciam ako Beta vajciam. Podľa nej si zvyšujem pocit vlastnej hodnoty na internete. A nakoniec dodáva, že sa vždy upnem na výplod svojej fantázie a tom dokola stále píšem.

Viac menej to isté tvrdí aj rains. Rains píše, že mám potrebu stále bojovať, ak by som prestala bojovať, tak by mi asi moja pomyselná čepeľ otupela. Upozorňuje ma na to, že už pridlho bojujem, že sa môže mi stať, že stratím dôvod prečo bojujem a môj boj už je len zo zotrvačnosti, že sa môže vytratiť idea prečo bojujem, a že zrejme ani iné neviem. Podľa neho si neviem predstaviť deň, keď by som pomyselné zbrane povesila na klinec a stala sa zo mňa obyčajná farmárka - obrazne povedané. Zamýšľa sa nad tým podľa čoho hodnotím ľudí v diskusiách a ďalej uvádza, že ja sama si utvorím predstavu ako ten človek vyzerá, čo robí a podobne. Následne si ľudí zaškatuľkujem a začnem odsudzovať na základe svojej predstavy, ktorý som si len ja v hlave vytvorila, pričom vôbec to nemusí zodpovedať realite.

A ďalej píše, že si výplod vlastnej fantázie pretransformujem na realitu, a tým to pre mňa celé hasne. Rains postrehol, že škatuľkujem a odsudzujem ľudí na základe svojej vytvorenej predstavy a nie na základe formy a obsahu textu, ktorý je uvedený v príspevku. To bo bolo zhruba všetko. Bolo mi poskytnutých dosť spätných väzieb na sebareflexiu a tiež aký obraz vyvolávam u iných ľudí na základe svojich názorov a postoj prezentovaných v príspevkoch. Idem sa zamyslieť.

A asexualita alebo moja intímna spoveď v časopise Emma

2010-09-20T18:26:00.009+02:00

Oslovila ma redaktora časopisu Emma, Barbora Daxner a výsledok v októbrovej Emme je tento:

Radšej do kláštora!

"Keď si predstavím, čo všetko musia partnerky podstúpiť v posteli, dvíha sa mi žalúdok," hovorí tridsaťšesťročná Lea z okresného mesta neďaleko Košíc. Bezdetná a slobodná Slovenka je jedna z mála, ktoré o svojej asexualite dokážu otvorene hovoriť.

"Predstavy mojej rodiny a okolia boli už od malička jasné - patrí sa, aby dievča chodila s chlapcom, vydalo a malo deti. A tak som sa snažila prispôsobiť a kopírovať správanie svojich rovesníkov, hoci už od detstva som bola iná. Neznášala som dievčenské sukničky a bábiky, najradšej som mala unisexové oblečenie, ani dievčenské ani chlapčenské. V základnej a strednej škole som bola platonicky zaľúbená, ale s nikým som nechodila. V dospelosti som mala tri či štyri známosti, ale žiadna netrvala dlhšie ako pol roka. Vždy som to ukončila ja. Najprv som si myslela, že som ešte nestretla toho pravého, ale potom som pochopila, že problém bude niekde inde. Prechádzka, kino, posedenie v reštaurácií bolo o. k., aj držanie za ruku, bozk a nešikovné obychtkávanie som ešte zniesla. Ale, keď sa schyľovalo k sexu, dostala som panicky strach a zaplavil ma odpor, takže som to vždy vzdala.

Jeden z mojich bývalých mi v záchvate vzrušenia schmatol ruku a pritlačil si ju na rozkrok. Úplne ma šokovalo, čo som pod prstami zacítila. Potom som už mužov vôbec nechcela vidieť, zahrabala som sa do kníh a žila som pre prácu. Dokonca som v tom období mužov aj znenávidela pre ich škaredé a neforemné pohlavie," priznáva Lea. "Istý čas som bola oduševnenou radikálnou feministkou, ktorá mužov pranierovala, pretože ma bolela krivda, ktorú spôsobujú ženám. Uvažovala som aj nad tým, že by som odišla do kláštora, pretože som mala pocit, že nie som stvorená pre tento presexualizovaný svet."

Panenstvo si vzala sama

Podľa Ley nie je pravda, že žiaden asexuál nepociťuje sexuálnu túžbu a nevie dosiahnuť orgazmus. Akurát, že najlepšie sa uspokojí sám. "Dlho som si vystačila len s dráždením klitorisu. Keďže som však pravidelne chodila ku gynekológovi, musela som si panenskú blanu odstrániť sama, aby ma nebombardoval zvedavými otázkami a nevyšetroval cez konečník ako malé dievča."

Lea si neskôr cez internet kúpila vibrátor, ktorým sa uspokojovala, aby jej podľa vlastných slov hormóny neudierali na mozog. Pri uspokojovaní si však nikoho nepredstavovala. Prvý a posledný sex zažila až ako tridsaťjedenročná. Dohodla sa s kamarátom. "Chcela som to skrátka zažiť, pretože sa o tom stále toľko hovorilo. Všetko som naplánovala a urobil mi to tak, ako som ja chcela a ako som mu dovolila. Bola som mu veľmi vďačná, že ma nenúniť siahať na jeho penis a ani ma nenútil do orálneho sexu a podobných nechutností." Lea dokonca počas svojho jediného milovania zažila aj orgazmus, čo by jej mnohé ženy mohli závidieť. Ani to však nezmenilo jej negatívny postoj k sexu a k vzťahom s mužmi. "Sex považujem za ponižujúci. Veď v akej polohe je pri tom žena? V ponižujúcej, leží na posteli roztiahnutá ako žaba, odkázaná na milosť a aktivitu muža. Mám mužov rada ako kamarátov, ale keby som si ich mala predstaviť ako sexuálne bytosti, pociťujem k nim odpor a veľký strach. Rovnako ma desí prestava materstva. Mať deti je pre mňa nočná mora. Už si neviem predstaviť, že by som sa mala do niekoho zaľúbiť. S mužom by som bola dnes len z praktických dôvodov - kvôli lepším materiálnym podmienkam, aby sa mal kto o mňa postarať, keď ochoriem a podobne. Najideálnejšie by pre mňa bolo, keby som si našla neplodného muža, od ktorého by mi nič nehrozilo a ktorého tiež nebaví milovanie. Lenže ktorí muž nechce sex a deti?"

Chýba im láska

Vrodená asexualita sa prejavuje rôzne a človek ju nemá napísanú na čele. Asexuálom môže byť introvert s hlavou zaborenou v knihách aj vymetač divokých žúrov, hipisák s dreveními korálmi okolo krku praktizujúci život v lone prírody aj top manažérka v sexi kostýmčeku s vuittonkou cez plece. Predstava, že všetci asexuáli sú chladní jedinci neschopní lásky a nehy, je preto mýtus. Mnoho z nich chce niekoho ľúbiť, ich láska však neobsahuje sexuálnu túžbu, s čím sa ich partneri nedokážu zmieriť. Preto si zúfalo hľadajú niekoho, kto by ich pochopil a neočakával od nich viac, než sú mu schopní dať. Hoci na Slovensku je asexualita viac-menej tabu, vo svete ľudia s podobným postojom k milovaniu a sexualnemu životu zakladajú stovky diskusných skupín, zoznamiek a združujú sa do organizácií. Aj v susednom Česku existuje fórum, na ktorom nájdete desiatky veľmi podobných osudov a mnoho z nich sa týka práve Slovákov a Sloveniek.

Lea nepopiera, že asexualita nie je tak celkom v poriadku. Dokonca si myslí, že môže byť psychickou poruchou. "Podľa mňa môže byť spôsobená traumami z detstva alebo sklamaniami. Zistila som, že pod nálepkou asexuality sa skrýva aj mnoho uvedomelých homosexuálov, ktorí sa zadefinovali ako asexuáli, pretože je to pre nich a pre ich rodiny prijateľnejšie vysvetlenie toho, prečo nechcú a nemôžu mať zdravý intímny a citový vzťah s opačným pohlavím." Lea tvrdí, že jedine čo je chýba, je jednoduchý ľudský dotyk. "Jeho nedostatok si kompenzujem masážou. Tam ma za peniaze legálne pomasírujú a ja mám na dlhé obdobie pokoj."

Dopravné nehody-oplatí sa byť vinníkom a zabijakom

2010-07-17T15:37:00.009+02:00

Keď pozerám na nejaké prípady dopravných nehôd a ich riešenie našou políciou, súdmi, ale ja mienkou občanov, najlepšie je dopravnú nehodu spôsobiť, porušiť predpisy, urobiť škodu na majetku alebo zdraví a úplne ideálne je zabiť druhého účastníka dopravnej nehody.

Keďže väčšina ľudí chodí na autách, tak šoféri nenávidia chodcov, motocyklistov a cyklistov. Ako keby zabudli, na to, že sami niekedy pešo chodili. Najlepšie je skaličiť a zabíjať ľudí autom, a to: chodcov, cyklistov a motocyklistov, veľmi to auto nezničí a ani nepoškriabe drahý lak. Až sa stane dopravná nehoda s ublížením na zdraví prípadne zabitím, prvé čo robí polícia je obvinenie poškodeného alebo zabitého. Je to poriadne na hlavu, ale nech, tak to u nás beží. Keď čítam názory na rôzne dopravné nehody, tak ľudia vyjadrujú ľútosť s vrahom, či už to urobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Nikto nemá súcit a pochopenie s poškodeným alebo s pozostalými, keď druhého účastníka zabil ďalší účastník nehody.

U nás sa krásne žongluje so slovíčkami, že nehoda. Čo z toho vyplýva? To, že človek sa má dobre modliť, aby sa nikdy nestal účastníkom dopravnej nehody. Iné riešenie je, že keď máte s niekým nevybavené účty, je vhodné dotyčného skaličiť respektíve zabiť svojím autom, nebojte sa zákon vás bude chrániť a za skaličenie a usmrtenie si môže sám poškodený a nevinný.

Ďalšia možnosť, keď vás skaličí s autom a nedovoláte sa spravodlivosť, môžete spravodlivosť zobrať do svojich rúk a dať za peniaze skaličiť, toho kto vás prvý skaličil, prípadne to urobiť sami. O nič nejde zákon bude na strane toho, kto ubližuje alebo zabíja. Iná možnosť je nezlostiť sa s tým a všetko nechať na svedomie, toho kto ublížil respektíve veriť, že všetko zlé sa vráti tomu, kto zlo urobil alebo ešte je možnosť veriť, že Boh sa dotyčným vysporiada.

Polícia, súdy a právnici - neplnia svoju úlohu, neochránia vás, naopak vás potopia, chránia klamstvo, zločin, zlodejov a zabijakov. Najlepšie sa ochránite vy sami. Treba sa na nich vysrať. Nebojte a majte svoju pravdu a názor, bez ohľadu, že vás chcú zdeptať a presvedčiť o vašej vine, aby ochránili zlodejov a vrahov a sebe ako policajtom uľahčili robotu. Celkom sa im to darí, natárajú vám bludy a potom vám dajú podpísať, že ste vinný a zodpovedný aj za druhú svetovú vojnu. Im je to jedno, svedomie nemajú (policajti,sudcovia, právnci) a za peniaze dajú aj vlastnú matku zabiť.

Vy vždy verte svojmu presvedčeniu a svojej pravde - nepovedzte vo svojej dobrej viere im celú pravdu, otočia to proti vám a budú hľadať tam nejakú chybu, aby vás obvinili. Na polícií treba len klamať, nič nehovoriť, všetko popierať, so všetkým nesúhlasiť a hlavne nikdy nič neodpisovať. So sviniarmi sa nedá ani inak. Pokiaľ som mala možnosť vidieť, tak slušný a poctivý človek len trpí a nemôže sa dovolať práva, vláči sa po súdoch, bojuje s podplatenými policajtmi, sudcami, právnikmi.

U nás zlodeji, klamári, vrahovia, sú chránení, ale slušný a poctivý človek nie, tak jedine čo môžete urobiť, aby vás neobvinili - klamať, prekrúcať, odmietať vypovedať, nič neodpisovať. A jedine čo ostáva veriť, je že svedomie sa u vinníkov ozve, a že každému sa to zlo čo urobil vedome vráti, a že aj Boh je spravodlivý a napraví krivdy. Jednoducho u nás sa vyplatí byť zlodejom, vrahom, zločincom, ale poškodeným a nevinným nie, preto sa bráňte a správajte sa k policajtom a k vinníkom tak - ako oni k vám.

Veľmi dobré je sa učiť od Cigánov, politikov, celebrít, vplyvných ľudí a boháčov - pre nich zákony neplatia. A čo robia - klamú, prekrúcajú, poprú aj nos medzi očami, vždy tvrdia, že su nevinní a nikdy nič nepodpíšu. Haha, tak toto je pravá tvár zákonov a spravodlivosti v našej krajine. Toto by sa mali učiť deti slušných a obyčajných ľudí, ak chcú žiť pokojným životom. Je to smutné.

Podvody a zneužívanie obyčajných ľudí a ako sa brániť

2010-07-16T13:58:00.006+02:00

Drahí moji čitatelia, chcem sa s vami podeliť o pár postrehov ako to beží v živote. Keď pôjdete niekam do štátneho úradu a máte na niečo nárok, tak vám to nikto nepovie. Keď viete, že máte na niečo nárok a pôjdete si to žiadať, tak urobia na vás fintu a povedia, že na to nemáte nárok. Ono to v celku dobre funguje a mnohých oprávnených žiadateľov odradí žiadať si na čo majú nárok zo zákona.

Štátne úrady majú nariadené šetriť aj za cenu porušovania práv občana, a tak odbíjajú žiadateľa a dosť často sa im to podarí. Čo môžem ako človek urobiť? Ihneď si žiadať nadriadeného alebo hneď priamo aj riaditeľa sťažovať sa. Keď to nepomôže po dobrom a ústne, okamžite doma napísať sťažnosť na daného úradníka a poslať list riaditeľovi a ešte na vyššiu inštitúciu, ktorá je nad danou inštitúciou, respektíve na nejaký kontrolný orgán, ktorý kontroluje túto inštitúciu. Potom máte možnosť využiť služby advokáta, ale aj na nich by som sa veľmi nespoliehala, ale aspoň niečo urobia, niekedy si myslím, že stojí viac si veci naštudovať sama a bojovať sama. Ďalšou pomocou ako sa dovolať svojho zákonného nároku - je dať to do médií, novín, internetu a televízie.

Takže si zhrnieme, musíte vy sami najlepšie vedieť na čo máte nárok, nedať sa odbiť - klamstvom, že na to nemáte nárok, že sa to nedá, že to tak nie. Toto sú najbežnejšie klamstvá a podvody na občanovi, nielen zo strany štátnych úradníkov, ale aj súkromných podnikateľov, ktorí sú rovnakí klamári, ale neraz aj horší. Dobrá rada či ste už pred štátnym úradníkom alebo pred súkromným podnikateľom, nikdy sa nedajte odbiť, keď vám dávajú podpísať nejaké vecí, ktoré sa vám nezdajú, prípadne vás narýchlo chcú dotlačiť do podpisu - nikdy, ale nikdy nepodpíšte. Nikto vás nútiť do podpisu nemôže. Je to veľmi ťažké odmietnuť niečo podpísať, lebo sme naučení, že všetko čo nám dajú máme podpísať - nerobte to.

A domáhajte sa práva. Nedá sa spoliehať ani na právnikov, skôr na seba - študujte zákony a buďte rázni a presvedčiví - len vtedy sa domôžete toho, čo vám patrí. Je to smutné, lebo malo to by byť samozrejmosťou, keďže je to nárok zo zákona, lenže dnes vyhrá len ten, kto vytrvalo bude ísť za svojím cieľom.

PS: A ešte mnohí vás budú deptať a strašiť, že vy ako človek nič nezmôžete, že aj tak ten druhý silnejší vyhrá. Budú vám chcieť naklamať nezmysli, aby ste nekonali a nechali to tak. Lenže oni vás len zastrašujú, ale vy sa nedajte - nikdy. Pamätajte pokiaľ nenapíšte list na daného človeka, potom na jeho nadriadeného a na vyššiu inštitúciu či prípadne kontrólny orgán, ktorý to má kontrolovať, tak vaše slová, ktoré poviete na úrade úradníkovi alebo vo firme nejakému podnikateľovi - nič nestoja a ako keby ste nič neurobili. Nikdy neverte ľuďom, keď vám hovoria to sa nedá, alebo, že to nezavládnete, alebo že nevyhráte. Nevyhráte len vtedy, keď nič neurobíte, a keď to vopred vzdáte, lebo vás nastrašia ako malé deti s bubákom. Nebojte sa skúste to urobiť, prvykrát sa človek bude báť a nebude si veľmi veriť, ale potom naberiete istotu aj silu to dotiahnúť do konca.

Čo ma motivovalo učiť sa a pracovať na sebe?

2010-07-05T10:36:00.016+02:00

Začala som sa dívať okolo seba a pochopila som obrovskú nespravodlivosť vo svete. Videla som mužov, ktorí sú uznávaní, len preto, že vedia pracovať na počítači, že majú vzdelanie, že vedia športovať, že sa vedia prebiť životom, že rozumejú strojom, technike. Pochopila som, že svet je vytvorený mužami pre mužov. Lenže ja som si povedala, že keď niečo zvládne muž, tak to musí zvládnuť každá žena.

A veru, keby ženy prelomili strach a skúsili študovať a pracovať v tzv. mužských odboroch či pracovať v mužských profesiách, tak by asi veľmi ťažko túžili ostať pri tzv. ženských povolaniach. V ženských prácach sa človek nadrie od rána do večera a výplata je hovnová, ocenenie žiadne, zadosťučinenie žiadne. Ženy skúste študovať alebo ísť pracovať, tam kde je to výsostne akože mužská záležitosť. Muži sa nikdy nepretrhnú v práci a ako žiaci, tiež nie sú veľmi usilovní a zodpovední. A predsa dotiahnu to ďaleko, na funkcie, majú postavenie v spoločnosti, moc a vysoké platy. Treba sa zdravo nasrať a povedať si jedno: „ keď to zvládne muž, zvládnem to aj ja ako žena a ešte skôr a ľahšie“.

Lenže v čom je problém? Ja vám poviem, v čom je problém. Všimla som si, že sa v spoločnosti ako aj rodinách šíri mýtus a veľká nepravda, že ženy, nie sú technický zdatné, že nemôžu rozumieť počítačom, matematike, autám. To je klamstvo ako sviňa. Lenže čo robia muži? Hovoria ženám, nesiahaj na počítač, lebo pokazíš, nerozumieš autám, nezapínaj gombík na tom a tom spotrebiči, lebo pokazíš. A naivné a poddajné ženy uveria. Čím sa stávajú neschopnejšie, závislejší a muž je veľký frajer, lebo je múdry. Hovno je múdry.

Keby ženy nabrali odvahu a pustili sa do mužských prác, tak pochopia aké sú ľahké, keby ženy začali študovať technické odbory, matematiku, štatistiku, fyziku a všetko to akože ťažké a len pre mužov, raz dva by vytlačili mužov zo škôl aj z povolaní tzv. ťažkých a len pre mužov. Muži sa veľmi boja konkurencie iných mužov, a preto systematicky podlomujú sebavedomie žien, aby ešte nemuseli v práci čeliť ženskej konkurencií. To čo sa dokáže naučiť muž alebo to čo dokáže urobiť, to dokáže každá žena.

Pamätajte, že nemusíte mať v škole samé dobré známky, učte sa s rozumom, snažte sa pochopiť podstatu a neničte si nervy pre hlúpe dobre známky, ktoré aj tak hovno stoja. V práci, robte ako muži. Kľudne v pohode a buďte uvoľnené a žartujte. Chyby si uznajte, poučte sa z nich, keď treba zvaľte chybu na iných či na stroje či techniku. Pre chybu sa netrápte, ale choďte ďalej a buďte sebavedomé.

Zhrnutie:

Ženy všetko čo dokáže muž, či už v škole alebo v práci, tak máte viac než isté, že to zvládnete aj vy, oveľa ľahšie a rýchlejšie. Nie je nič ľahšie než tzv. mužské odbory a tzv. mužské povolania. Zvládne to každá žena, len sa nedávajte udupávať a deptať hlúpymi mužskými poznámkymi o ženskej hlúposti a neschopnosti. Pravda je taká, že muži sú hlúpi žiaci a leniví a nezodpovední pracovníci a predsa sa im dobre žije a vládnu svetu.

Nahí muži

2010-06-28T21:07:00.012+02:00

Všimla som si, že všade na internete sú zobrazované sexistické reklamy so ženami. Ženy sú zobrazené v ponižujúcich pózach a sú dané na roveň tovaru či veci. Je to veľmi hnusné. Samozrejme mužom to nevadí, lebo to robia oni na ženách. Keď vidím niekde sexistickú reklamu na ženách, zovrie mi v žilách krv a hneď ako odvetu dávam obrázky holých mužov. A to by ste mali vidieť ten nesúhlas a pobúrenie, či už zo strany mužov alebo žien. Aj na jedno fórum čo píšem, muži drzo vystavujú nahé obrázky žien, čím potupujú ženy. A keď to urobím ja, tak moje obrázky s holými mužmi zmažú. Ale tu na mojom blogu mi nikto nebude robiť cenzúru a nebude nefér. Tak ako len muži vedia byť nefér. Dám tu pár obrázkov krutej reality - nahých mužov. Nech muži vedia a nech pocítia na vlastnej koži aké je to, keď niekto ich tu ukazuje ako tovar či vec. Ta predposledná fotografia je jediná sexistická reklama s mužom - reklama na koberec, čo vysiela signál, že muž je len koberec, po ktorom treba šľapať. Určite je to vám muži nepríjemné a ponižuje vás to. A čo mám hovoriť ja, keď všade vídím sexistické reklamy so ženami? Všetky reklamy, bilboardy, letáky sú so ženami, kde z nich robia len veci. Zaujímavé čítanie o sexistickej reklame tu: http://www.lidovky.cz/sexisticke-prasatecko-poputuje-do-nocniho-klubu-f69-/ln_domov.asp?c=A091129_094217_ln_domov_mse .

Behá za loptou po trávniku a zarába milióny

2010-06-20T15:41:00.018+02:00

To, že naša západná kultúra a civilizácia je na hlavu svedčí následovné. Pozrite si mzdy futbalistov v skk za jeden rok, kto chce môže si prepočítať na euro.

Platy českých hráčov:

Jaromír Blažek 32 500 000 skk za jeden rok

Zdeněk Pospěch 6 500 000 skk za jeden rok

Radoslav Kováč 76 500 000 skk za jeden rok

David Rozehnal 64 000 000 skk za jeden rok

Zdeněk Grygera 67 000 000 skk za jeden rok

Jaroslav Plašil 39 500 000 skk za jeden rok

Tomáš Galásek 47 500 000 skk za jeden rok

Jan Polák 22 500 000 skk za jeden rok

Tomáš Rosický 188 000 000 skk za jeden rok

Milan Baroš 115 000 000 skk za jeden rok

Jan Koller 60 000 000 skk za jeden rok

Platy slovenských hráčov:

Matej Krajčík 6 200 000 skk za jeden rok

Kamil Čontofalský 22 500 000 skk za jeden rok

Ľubomír Michalík 7 000 000 skk za jeden rok

Karol Kisel 8 700 000 skk za jeden rok

Filip Hološko 20 000 000 skk za jeden rok

Roman Szabo 2 000 000 skk za jeden rok

Martin Škrtel 18 000 000 skk za jeden rok

Marek Sapara 13 000 000 skk za jeden rok

Marek Čech 20 000 000 skk za jeden rok

Marek Hamšík 33 000 000 skk za jeden rok

Marek Mintál 33 000 000 skk za jeden rok

Tak si hovorím, že je zbytočne študovať. Stačí sa narodiť ako muž a trénovať. Stačí len jesť, aby mal človek dostatok energie a behať po trávniku a kopať do lopty. Nehovorím, že telesná aktivita a šport nie sú dôležite, ale to je len zábava. Inak sranda, ak muži majú nejakého koníčka, tak z toho urobia štátny sviatok a celý chod domácnosti je zameraný na pobehajov čo behajú po trávniku a zarábajú ťažké milióny.

Napr. ženy tiež majú svoje hobby, ale ešte som nevidela, aby sa z toho urobil štátny sviatok a taká žena čo háčkuje dečky, aby zarábala ťažké milióny. Taká dečka urobí viac pre ozdobu interiéru, než nejaký ufučaný muž čo behá po trávniku a kope loptu do brány. Načo je jednému človeku napr. Marekovi Hamšíkovi 33 000 000 skk za 1 rok? A kto ich vlastne platí? A ešte hlúpi chlapi chodia fandiť milionárom, čo nič nerobia, len sa bavkajú a zarábajú milióny. Tak to mi je teda nerozum od fanúšikov, platia za kadejaké hlúposti: športové tričká, vstupenky na štadión, berú dovolenky, aby mohli fandiť pobehajom na trávniku.

Ono na tom nič zlé nie je, pokiaľ by taký vajcoš za to, že sa hrajká nebral milióny. Zbytočne dávate svoje deti trápiť sa a študovať na stredné školy či vysoké, keď úplne stačí len behať po trávniku a kopať do lopty. Keď vidím, tú reklamu, ktorá pôsobí na city – čistý komerčný ťah ako chlapec Dede z Afriky odpadne, lebo mu zavolá jeho idol Marek Hamšík, ktorý berie 33 milión skk za rok, tak je mi z toho na vracanie. Pobehajov si náš národ váži viac ako poctivých učiteľov, zdravotné sestry a lekárov? Tak to je fakt na zamyslenie. Taký vyštudovaný učiteľ zarobí aspoň v našom regióne približne 15 tisíc skk samozrejme je to hrubá mzda, čo je za rok 180.000 skk. Veď toto je výsmech.

Vyštudovaná zdravotná sestra, ktorá sa stará o ležiacich pacientov aj o pacientov v ambulancií ma zodpovednosť a nebehá sa ako jeden somár ma približne 11 tisíc skk. A taký vyštudovaný lekár má nástupný plat približne 18.000 skk, tak to je fakt na zaplakanie. Ak to zoberieme na toho Hamšíka , on dostane za 1 rok také peniaze ako 152 lekárov alebo ako 250 zdravotných sestier alebo ako 183 učiteľov!!! Predstavte si 250 rodín zdravotných sestier, ktoré dajmu tomu musia vyžiť len zo mzdy tej zdravotnej sestry, lebo napr. manžel je nezamestnaný. A taký Hamšík si z tých peňazí môže dať do kúpelne aj WC zo zlata. Bez chlapíka, ktorý behá po trávniku a prevetráva si svoje vajcia v trenírkach, by sa naše hospodárstvo zaobišlo. Ale bez kvalitných učiteľov, by bola naša republika plná negramotných ľudí a boli by sme na úrovni najchudobnejších a najbiednejších Afričanov a bez lekárov a zdravotných sestier, ktorí nás liečia, chránia pred chorobami, zachráňajú naše životy, bez nich by sme teda existovať nemohli.

PS: Dúfam milý fanúšik, keď budeš nabudúce fandiť pobehajovi, ktorý zarába toľko čo ty nezarobíš celé roky, tak prestaneš kupovať tričká, brať si dovolenku, kupovať lístky, aby sa jeden milionár mal ešte stále lepšie ako ty.

Zdroj: http://sportky.topky.sk/c/21650/Rosicky-zaraba-viac-ako-slovenska-jedenastka

Päť druhov najväčšieho zla pre našich občanov, rodiny a našu republiku.

2010-05-16T15:16:00.007+02:00

Existuje 5 druhov najväčšieho zla pre našich občanov, rodiny a našu republiku, ktoré musíme odstrániť:

1/ Muži alkoholovo, drogovo závislí a gambléri. Toľko zničených rodín a tragédií v rodinách čo spôsobili predstavuje pre ľudské spoločenstvo aj ekonomiku štátu masívne škody.

2/Nezodpovední šoféri, sú to úmyselní vrahovia a ničitelia majetku. Kto nezopovedne šoféruje je na úrovni beštiálneho vraha, ktorí strieľa do davu ľudí. Niet medzi nimi rozdielu.

3/ Nezodpovední a nespôsobilí heterosexuálni muži, ktorí zničili rodinu, manželstvo a poničili život svojích manželiek a detí. Koľko nešťastia narobili také sebecké živly je nepredstaviteľné.

4/ Zdivočelí neonacisti a športoví fanúšikovia, ktorí vo vytŕžení zabíjajú ľudí a ničia hodnoty a vyžadujú zásah polície čo stojí nás všetkých tisíce a tisíce eur.Toto je najväčšia pliaga ľudstva. Niet horšieho zla na svete.

5/Na svete žijú muži aj ženy, ale temer všetka moc, zdroje, bohatstvo je v rukách mužov, čo je do neba volajúca nespravodlivosť a pokiaľ sa táto krivda neporieší a moc, zdroje a bohatstvo sa nerozdelí rovnomerne medzi mužov a ženy ľudstvo čaká skorá záhuba, ktorou príčinou budú muži. Muži sa sami povýšili nad ženy, čím ženy zdegradovali a urobili ľuďmi druhej kategórie. Kto poníži ženu a vyvyšuje sa nad ňu - ponižuje samého Boha. Tým sa muži previnili voči prirodzeným zákonom prírody a voči prikázaniam samotného Boha - muži ešte majú šancu napraviť svoje chyby a zločiny na ženách a prírode v opačnom prírode si s nimi príroda urobí raz dva poriadok. To čo sa deje dnes, prírodné katastrofy sú upozornenia pre mužov. Muži sú strojcami vojen, genocíd a všetkých zločinov na svete - muži to budú musieť napraviť.

Stačilo, potrebujem si oddýchnúť

2010-04-09T10:15:00.002+02:00

Kto chcel si prečítal, kto chcel si mohol články stiahnúť. Články som nevymazala, ale stiahla, lebo sa chcem stiahnúť aj ja. Raz možno prídem, keď budem mať chuť a možno opäť tu dám články zobraziť. Všetkým čitateľom a diskutérom ďakujem za ich aktivitu a spoluúčasť.

S pozdravom

postoy-lea

Kláštor, vydaj alebo single?

2010-04-08T08:52:00.011+02:00

Opakovane sa dostávam pred túto dilemu a hľadám odpovede. Rozmýšľam čo by mi pomohlo ísť do kláštora. Tak, napr. by som zmenila prostredie, hm, ale tak to je málo. Ľudia by na mňa pozerali ako čudnú, aj keby som tom ostala, aj keby som to vzdala ako sa podarilo viacerým „úspešným“ adeptkám. Navždy im ostala negatívna nálepka čudáčiek.

A čo v takom kláštore? Musela by som sa podriadiť prísnym predpisom bez reptania a každú minútu by som mala určenú čo mám robiť. Okrem tam tiež žijú len ľudia so svojimi chybami, tak by som tam pokoj ani osvietenie nedosiahla. Na jednej strane by som mala celoživotne zaručene, že sa nikdy neocitnem na ulici, lebo sociálna sieť bratov a sestier – kláštorov atď., by sa o to postarali. Na druhej strane sa obávam, či by ma nemali snahu poslať na druhý svet kvôli majetku, keby napr. kláštor potreboval opraviť strechu. Nemohla by som robiť to čo chcem... to nie je dobré.

Výdaj – to mi stále chodí po rozume, je to ako zlá nočná mora. Niekedy si hovorím, že to skúsim, a keď nevyjde tak sa rozvediem, ale aspoň budem rozvedená a nie stará dievka, predsa je to lepšie. Na druhej strane predstava života s mužom v jednej posteli vyvoláva obrovský odpor a hnus. Dokedy by som to vydržala? Hm, a čo mi môže dať muž? Všetko čo potrebujem mám, lebo mám to šťastie, že veľa nepotrebujem. Akurát by mi dopomohol zmeniť sociálny status zo slobodnej na vydatú. Detí nechcem, dosť ich behá po svete a od maličkého mala som vedela, že deti nechcem a stále som sa obávala, že sa to raz bude odo mňa očakávať. Chvalabohu, už som stará, tak už budem mať o starosť menej. No, ale o menštruáciu by som nechcela prísť tak skoro, lebo, keď žena príde o ňu, jej zdravotný stav pôjde dolu vodou.

Ešte som uvažovala nad tým, že sa vydám ako 50 ročná a zoberiem si nejakého 50 ročného deda, ktorý už nebude chcieť sexovať a ani ma už neoplodní. Ale načo mi bude starý muž, každá žena mi potvrdí, že starší muži len frflú, prípadne sa menia na citlivých ľudí. Čo budem mať z takého? Postará sa o mňa, keď bude chorá a akurát mi zabezpečí pohreb. No, keď budem chorá vždy som sa o seba postarala sama, prípadne nemocnica a môj pohreb a pomník to ma trápi najmenej. Pohreb vybaví rodina, ak nejaká ešte bude, a ak nie tak mesto. A vybavené. Z toho mi vychádza, že muža nepotrebujem. Viac by som ja do toho dala, než dostala – viac by to pre mňa znamenalo starostí než radostí. Tak načo? Na čerta starého! Muža sa mi neoplatí mať.

A teraz možnosť ostať doživotne single – po našom starou dievkou. Celkom dobre, až na to, že má vždy bude srať nálepka akejsi nešťastnice, ktorá sa nevydala a nemá detí. Deti ma netrápia, viem ako to v živote chodí a viem, že či je žena bezdetná či mnohodetná stále je to o tom istom a ani jedna nemá tým zaručený lepší život, starobu či umieranie. Akurát bezdetná je uchránená pred trápením a nevďakom. Stále si ho hovorím, že sa už tým nebudem zaoberať, ale nedá sa. Tak som si to tu napísala, dúfam, že sa mi uľaví.

Všetko čo potrebujem mám vo svojej izbe

2010-04-08T08:13:00.008+02:00

Ľudia sa trápia, ak sa neosamostatnia v istom veku, ak nemajú vlastnú nehnuteľnosť (dom,byt) či minimálne nebývajú sami či s niekym v podnájme. Ja si myslím, že všade je to rovnaké a zbytočne len človek niekde uteká a hľadá. A čo nájde? Nič. To čo vidí doma, to je všade.

Nechápem ako ľudí baví cestovať a spoznávať nové mestá a krajiny. Až na malé odchýlky a zvyklosti je to stále o tom istom. Ľudia túžia po kadejakých veciach, peniazoch a majetkoch. Iste nie je dobré byť chudobný, ale ani boháčom nie je dobré. Veď s majetkou a so spravovaním peňazí je veľa práce a starostí a človek stále žije v obavách, aby neprišiel o majetok. A načo je to dobré? Život prejde ako voda – našťastie a človek sa len triasol nad nadbytočným majetkom. Človek má mať toho tak akurát. Tak mne napr. úplne stačí moja izba až do smrti.

Načo sa mám trápiť, že nemám vlastný byt a nie som tzv. osamostatnená? Prosím vás pekne a kto je taký osamostatnený? Ten, kto je ženatý a má vlastný dom či byt má deti, auto a záhradku s chatkou? Hlavná vec, že taký ženáč, každú chvíľu využíva opatrovateľský servis zadarmo pre svoje detí u rodičov/svokrovcov zadarmo a mnohí si nechajú prilepšovať svoju finančnú situáciu z dôchodku a z úspor rodičov či svokrovcov. Tak o čom je tá veľká samostatnosť? Všetko čo som potrebovala čo sa mi zachcelo všetko som našla vo svojom meste – bydlisku, respektíve všetko za mnou prišlo. Ja si myslím, že človek len zbytočne chodí po zahraničí, spoznáva nové miesta... Načo? Úplne postačí to miestečko, kde žije, býva a pracuje – všetko ostatné je navyše a zbytočné, lebo všetko je rovnaké.

Umývanie záchodu, ako najlepšia forma zbavenia sa stresu

2010-03-21T16:45:00.006+01:00

Keď mám pred sebou dôležitú úlohu, ktorú musím vykonať a mám z toho veľký stres, tak veľmi mi pomáha okrem iných činností aj umývanie záchodu. Taký čas nabehnem k WC a začnem ho čistiť. Prišla som na to, že je zbytočne kupovať nejaké silné a agresívne prostriedky na báze chlóru. Je to drahé, agresívne na dýchacie ústrojenstvo a k životnému prostrediu a ani jeden prípravok sám neumyje záchod. Sú to vyhodené peniaze a ešte si človek poničí pľúca z tých výparov chémie. Úplne postačí obyčajný ocot alebo si kúpim v potravinách kyselinu citrónovú potravinársku. Nestojí to veľa peňazí a nedráždi to tak pľúca. Tak taký mám ja okrem iného nástroj na odbúranie stresu. Dve muchy jednou ranou, zbavím sa stresu a zároveň máme doma čistý záchod.

Témy ženy versus muži má už nezaujímajú

2010-03-17T15:57:00.021+01:00

Všetko čo som potrebovala vedieť, v rámci akejsi opozície muži a ženy už som čítala. Je to večná téma. Už nemá význam pre mňa sa do takých diskusií zapájať. Načo? Aby som zistila, že niektoré ženy budú za a niektoré proti a detto, niektorí muži budú za a niektorí proti?

Mám sa rozčuľovať a argumentovať, tým ľuďom, ktorí majú iný názor ako ja? Bolo to dobré a zaujímavé. Veľa som sa naučila. A základ je, že čo ja potrebujem si vyargumentujem a tiež je dôležité, že som si vytvorila taký postoj, ktorý mne vyhovuje. Neľutujem nič. Myslím, že táto oblasť je u mňa už vyčerpaná a dookola hovoriť to isté nemá zmysel. Muži a ženy vždy budú vo väčšej či menšej v opozícií, a tak by moje debaty pokračovali až dokonca môjho života. Ale načo? Čo mám z toho? Poukazovať na chyby a nedostatky mužov a patriarchálnej spoločnosti? Mám sa stále zlostiť, keď si prečítam článok alebo príspevok o tom? Načo? Vojna medzi mužmi a ženami nemá víťaza. Radšej si to nebudem všímať. Muži majú aj silné aj slabé stránky a hotovo. Uvažujem teda, že sa cielene budem takýmto článkom vyhýbať, lebo už som sa toho nasýtila až až.

Každý kto hovorí, má svoju pravdu

2010-03-13T21:27:00.011+01:00

Uvažujem nad tým, že nemá cenu presviedčať ľudí o svojej pravde. Teda o tom, čo my považujeme za pravdu. Čokoľvek čomu veríme my, vieme dokázať. Dnes v dobe informácií a internetu, niet jedinej veci, udalosti, javu, ktorý by nemal argumenty za a proti. Je to možné dokumentovať vedeckými štúdiami, odbornými článkami, obrázkami, videami a podobne.

Napríklad také náboženstvo, Biblia, feminizmus, manželstvo, rodina, školstvo, zdravotníctvo, očkovanie, kapitalizmus, socializmus, bezdetnosť, mnohodetnosť, interrupcia, konkubinát skrátka čokoľvek čo len existuje okolo nás. Načo sa hádať s inými ľuďmi, presviedčať o svojej pravde a dokazovať to? Čo z toho vlastne máme? Viete komu sa to oplatí, kto je za to platený a má to v náplni práce (dostane za to mzdu) alebo niekomu kto, keď presvedčí na tovar, služby má za to províziu, odmeny, benefity, výhody, zisk. Na tom princípe fungujú napr. podnikateľské subjekty, politické strany, pričom prostriedkom sú reklamy, lobovanie a iné. Mnohí ľudia v dnešnej dobe nemusia bojovať o holé prežitie (našťastie), tak majú viac času na hlúposti a filozofovanie o všeličom. Ale má to cenu? Hm, ja stále hovorím, že každý má svoj svet a svojho Boha a aj tak nasilu nikoho nepresvedčíme o svojej pravde, pokiaľ sám neuzná za vhodné ju prijať a nestotožní sa s ňou.

A vlastne bolo by dobré, keby sme všetci zastávali jeden názor, jeden pohľad na vec? Asi nie. Mne z toho vychádza, že najlepšie je si prečítať argumenty jedného tábora a argumenty opozície, skôr sa dostaneme na koreň veci a sami si to kriticky vyhodnotíme podľa seba. Myslím, že veľa jalových diskusií a hádok na internete, je o tom, aby sme pretlačili svoje ego, svoju pravdu, na ktorej aj tak nezáleží nikomu okrem nás. Mali by sme si uvedomiť, že akurát môžeme predostrieť vlastný pohľad a vlastné skúsenosti na veci a javy okolo nás a to je všetko. Nie je správne iného zdupať pod čiernu zem, len preto, že ma iný názor, alebo dokonca celkom opačný. Mnohé divoké diskusie na internete vznikajú preto, že človek čoraz viac trávi času z rôznych dôvod pred obrazovkami počítača, než s reálnymi ľuďmi, kde by až k takým odvážnym diskusiám pravdepodobne nedochádzalo, lebo na internete pod rúškom anonymity sa meníme na ohromne múdrych, silných, schopných. Asi som objavila teplú vodu, ale najlepšie je ku všetkému pristupovať a komentovať tak, že všetko je individuálne, že všetko má klady a zápory a všetko záleží na uhle pohľadu.

Komu a čomu veriť

2010-02-25T15:36:00.015+01:00

Rozmýšľam prečo, keď dvaja ľudia vidia tú istú vec, nejakého človeka, jav, udalosť, každý z nich vidí a vníma niečo iné. A podľa toho aj interpretuje a hovorí svoju pravdu. Keď napríklad Jožko povie o nejakom človekovi XY, že je taký a taký. Marienka zase o tom istom človeku, povie, že je zase celkom iný, než hovoril Jožko. A tak sa tretiemu človeku môže zdať, že jeden z nich klame, lebo oboje nemôže byť pravda.

Na druhej strane sme ľudia a chceme vedieť niečo o inom človeku, tak sa vypytujeme jeho rodiny, známych, kolegov a kamarátov aký ten človek je. A každý z nich nám podá informáciu zo svojho uhlu pohľadu a podľa vlastných skúsenosti. Čiže, keď nám Jožkova mama povie, že on je zlatý a poslušný chlapec a jeho šéf nám povie, že je arogantný a nespoľahlivý človek - obaja majú pravdu. Pretože záleží akou optikou sa na človeka pozeráme a aké s ním máme skúsenosti. Každá informácia nám dopomôže lepšie spoznať daného človeka. Ale aspoň čo si ja myslím je, že netreba nikoho vopred do neba chváliť ani dopredu odsúdiť, len na základe názorov iných ľudí. Ľudí, ktorí sú nekritickí, lebo toho človeka veľmi ľúbia alebo ľudí, ktorí sú nekritickí, pretože ten človek im je od začiatku nesympatický treba brať s rezervou a uvedomovať si, že je to ich subjektívny názor.

Preto sa domnievam, že musím sama osobne spoznať človeka, všímať si jeho slová, jeho správanie a činy a to bude moja pravda. A ta je predsa najdôležitejšia pre mňa. Moja pravda, lebo s ňou mi treba žiť. Čiže nedá sa nikomu a ničomu veriť. Nie preto, že by ľudia nám chceli zámerne zatajiť skutočnosti, ale preto, že je to ich subjektívne videnie iného človeka, veci, javu či udalosti. Na základe toho, že uveríme nejakej pravde inej osoby, nejakej teórií - môžeme konať nevhodne alebo naopak nekonať. Ale je to správne? Nie je pre svoj vlastný pokoj a vlastné poznanie, lepšie sam osobne spoznať daného človeka? Nie je lepšie na vlastnej koži vyskúšať si tú neomylnú teóriu? Veď keď človek nespozná a neskúsi - žije skúsenosťami a pravdami iných ľudí. Ale to potom nie jeho život a jeho názory a presvedčenia. Teraz mi prišlo na um, že tá moja pravda, môže byť napríklad v očiach mojich desiatich najbližších nesprávna. Ale na čom by malo človeku záležať na svojej pravde alebo na pravde 10 blízkych ľudí? Pravda či naše presvedčenie nie je skalopevne nemenné, tak ako život nie je nemenný, ale podlieha zmenám na základe prirodzeného vývoja.

Záverom si myslím, že by bolo vhodnejšie hodnotiť ľudí, vecí, javy a udalostí, až vtedy, keď ich sami spoznáme, a nie podľa toho, že ich tak či onak hodnotí istá pre nás významná osoba (matka, manžel, detí, učiteľ, šéf, kňaz a podobne). Podľa mňa veriť by sme mali sebe, lebo s vlastnými skúsenosťami či presvedčeniami sa nám žije lepšie, prirodzenejšie a hlavne v súlade so sebou samým.

PS: Čo tvorí našu pravdu? Našu pravdu tvoria naše skúseností, ktoré nám sprostredkúvajú naše zmysly - sluch, zrak, čuch, chuť a hmat. Naše skúseností to sú aj osobné zážitky v rôznych situáciách. Zlá skúsenosť, vytvoríme si negatívny postoj či presvedčenie. Kladná skúsenosť, vytvoríme si kladný postoj alebo presvedčenie. Ako teda pomôcť sebe či iným, ak sú pevne presvedčený, že to a to je len zlé alebo ten a ten je len zlý? Negatívnu skúsennosť nevymažeme. Skúsme však zažiť tú istú situáciu, niekde inde či s iným a je dosť pravdepodobné, že to nebude také zlé, ba dokonca to môže byť pekné a dobré. A zrazu sme prekvapení, že ozaj tá vec, udalosť, nemusí byť vždy nutne len zlá a nepríjemná. Potom začneme vyhodnocovať, že áno tá prvá skúsennosť bolá nepríjemná, ale tá druhá bola iná a bola celkom príjemná. Zrazu sa naše presvedčenie na niečo začne meniť z negatívneho na pozitívne, prípadne na reálne, a síce, že nič nie je len zlé, ale že je tam aj niečo pozitívne a prínosné. Každý extrém je škodlivý, vidieť všetko čierno, ale aj nekonečny optimizmus a vidieť všetko ružovo.

Posilňovanie moja nová záľuba

2010-02-07T09:32:00.011+01:00

Už koncom leta minulého roka som začala chodiť s kamarátkou do fitness. Nevedela som nič o cvičení, o strojoch, ktoré sú tam, ako to tam vyzerá. Ale odhodlala som sa. A ja keď, si niečo zmyslím, tak to obvykle dotiahnem do konca. Najprv bola myšlienka, potom nákup teplákov, tričiek, ponožiek a botasiek. A samozrejme termín, kedy sa spolu s kamarátkou odhodláme ísť.

Mali sme šťastie, vo fitness, keď sme si kúpili permanentky, sme požiadali ani neviem ako ho nazvať... No človek, ktorý je tam, predáva lístky a permanentky a dohliada na halu, náčinie a cvičencov. Skrátka on bol tiež kulturista. Poukazoval nám stroje, vysvetlil ako sa na nich cvičí, vysvetlil ako sa máme stravovať, metodiku cvičenia každej z nás, podľa toho čo sme chceli dosiahnuť. Bolo to príjemný pocit a hlavne, že to nie je také strašné ako sa na prvý pohľad mnohým ženám zdá. Tiež nám vyvrátil mýtus, že budeme mať obrovské svaly, to ozaj bežným ženám hoci by cvičili od rána do večera nehrozí. Asi včera som náhodne na internete našla o tom super webovú stránku viac info tu .

Najprv som cvičila len tak, naučiť sa správne cvičiť techniku jednotlivých cvikov, neskôr som začala viac študovať o posilňovaní, kulturistike, cvičení vo fitness centrách. Až teraz pomaly prichádzam na to, aké dôležité je poznať čo najviac informácií o tom. Aké máme svaly, ich názvy, cvičebné plány, technika cvikov, metodika cvikov, správne stravovanie, odpočinok... Posilňovanie je vlastne životný štýl. Veľmi mi pomohlo cvičenie od mnohých telesných bolestí, cítim sa výborne a spokojne aj po psychickej stránke - hormóny šťastia robia svoje. Kamarátka už prestala chodiť, ale ja chodím stále, vytrvalo, či padá dážď, sneh, či je horúco, či vládzem alebo nevládzem. Je to úžasné a môžem len každej žene odporučiť. Ešte tu dám pár zaujímavých odkazov na webové stránky, ktoré by snáď pomohli sa rozhodnúť ženám alebo mužom začať cvičiť. Niet takých byliniek, liekov, diét, psychoterapií, ktoré by nahradili telesné cvičenie. Kto chce byť zdravý a fit, musí cvičiť inak to nejde.

Oplatí sa pozrieť a naštudovať info:

Foto: Alexandra Kobielak

Koľko mužov a žien bolo v roku 2008 na ocot?

2010-01-11T21:18:00.041+01:00

Za využitia údajov ŠÚ SR som došla k prekvapivému záveru. V roku 2008 bol celkový počet mužov (vo veku 20 r. až 85 r. a viac) 2 006 190, z toho bolo slobodných mužov 424 154, čo predstavuje 21,14 % z celkového počtu mužov v danej vekovej skupine na Slovensku. Žien (vo veku 20 r. až 85 r. a viac) v roku 2008 bolo 2 188 483, z nich bolo 480 690 slobodných, čo predstavuje 21,96 % z celkového počtu žien v danej vekovej skupine na Slovensku.

Slobodných mužov a slobodných žien v tejto vekovej skupine je približne percentuálne rovnako, avšak muži sú na tom lepšie o necelé percento (0,86 %) než ženy. Dobrá správa pre slobodných u oboch pohlaví je v tom, že ak ste slobodný či slobodná vo veku od 20 r. až 85 r. a viac, nie ste sám či sama. Minulého roku bolo na Slovensku slobodných 424 154 mužov v danej vekovej skupine a žien v tejto vekovej skupine bolo slobodných 480 690 a to je už sila. Tak čo potešila som vás? Pretože mňa tieto fakty potešili a uspokojili aj prekvapili.

Jeden z mojích minulých životov

2009-12-27T18:48:00.016+01:00

Blíži sa záver roka, tak by som sem chcela dať niečo extra špeciálne. Trošku som hľadala paralelu medzi mojím súčasným stavom a minulosťou.

Vždy ma fascinoval Orient,háremy,rozprávka Tisíc a jedna noc a iné. Myslím si, že som žila v háreme. Hárem strážili fajn muži - vykastrovaní eunuchovia. Keď sme si tam už niekedy so ženami liezli na nervy, tak eunuch bol druhá najlepšia kamarátka. Najdôležitejšie bolo, že boli neškodní.

Ja som patrila k milenkám. Bolo nás tam okolo 3000 žien (vrátane detí) a plus obsluhujúci personál takých 4000 ľudí. Každý hárem mal len jedného pána. Ten náš už bol postarší muž a myslel si, že všetky ženy zvládne. Zaujímavosťou je, že v háreme neboli len jeho oficiálne manželky, milenky, ale aj jeho potomstvo, detí do 16 rokov - chlapci aj dievčatá. Nielen status manželky ale aj milenky predstavovali veľké spoločenské postavenie v tejto dobe. Náš hárem bol jeden nádherný palácový komplex. Celý deň sme mali čo robiť a nenudili sme sa. Veď starať sa o svoje telo to dá predsa námahu. Pamätám sa ako keby to bolo včera, ako nás kúpali otrokyne, natierali vzácnymi olejmi a masírovali aj obliekali do nádherných rúch. Odvtedy milujem masáž a natieranie môjho chrbátika masťami či olejami. Jedlo sme mali od výmyslu sveta, ale náš pán pridelil mojej skupinke jedného pedantného a úzkostného eunucha (v súčasností akéhosi odborníka na zdravú výživu alebo niečo také ako ortodoxný MUDr. Igor Bukovský). Takže aj keď tam bolo všetko, viac menej nás držali na delenej strave a museli sme jesť veľa ovocia a zeleniny. Okrem toho sme sa udržiavali v telesnej kondícii - učili sme sa brušné tance, aby sme ladne zvádzali svojho pána - aj keď nechápem načo. Keď chcel zobral si hociktorú, tak načo toľké drahoty. Ono to bolo celkom zábava, lebo nám deň lepšie prešiel a radšej som sa predvádzala (tancovala brušné tance) v tej podprsenke a v dlhej sukni (gaťky sme vtedy nenosili - si predstavte), než som mala počúvať vreskot malých detí oficiálnych manželiek - bolo ich tam ako maku.

Odkedy som tam nastúpila do výkonu služby, tak som sa tešila, že kedy konečne spoznám aj ja tie búrlivé noci so sultánom. Aspoň tak nás pri nábore do háremu lákali. Výber zdatných adeptiek na boj zblízka (t. j. na sex) sa robil pod dohľadom samotného sultána. Celkom som sa tešila, získala som status milenky, ktorá išla žiť do prepychu a bezpečia háremu bolo to najlepšie čo mohlo dievča, ženu v tých časoch stretnúť. Je to niečo ako dnes, keď žena je vrcholová manažérka a zarába obrovské peniaze a za obdobie 3-5 rokov si sama dokáže kúpiť dom, záhradu, auto a všetko vrátane milenca. Lenže náš pán bol dosť veľký požívačník vo všetkom. A vždy sa mu málilo, preto chodil často bojovať a podmaňovať si nové územia, aby mal dosť peňazí na financovanie takého luxusu akého sa nám tam dostávalo a nemusel brať úver od nebankového subjektu.

Tragédiou na tom celom bolo, že v čase môjho produktívneho veku a zároveň aj finálneho veku v tomto období teda 15 do 35 rokov som sa nedostala na rad. Vtedy sa bežne umieralo okolo 30 či 40 roku veku. Takže som nikdy nemala česť sa stretnúť a preskúmať telo a vyskúšať jeho nástroj. Čo ma aj dosť mrzelo, keďže výsledky boli dosť uspokojivé, aspoň čo nám hovorili manželky. A deti, ktoré tam behali pod nohami boli toho jasným dôkazom. Z toho dôvodu som zatrpkla na mužov a na vzťah a sex s nimi - čo mi ostalo po dnes.Ono je to pekne zidealizovaná predstava, že tam boli orgie a že sa tam súložilo o dušu. Nebolo to celkom tak. Tie 4 návštevy do roka, keď sa vrátil z vojen nestihol sa postarať o všetky ženy to nebolo bohviečo. Babrák. Mnohé ženy dúfali a čakali do poslednej chvíľky, ale mnohé aj vrátane mňa sa nedočkali.

Raz som si to rozdala s eunuchom. Išlo mi a jemu síce o krk, keby sa to dozvedel panovník, ale riskla som to. Nechcela som umrieť a neskúsiť. Eunuchovia majú penis, len nemajú vajcia. Ženy ako tvory vynaliezavé sa tam často museli baviť samé, no nebolo to najhoršie a ako hovorili skúsené, často aj lepšie než so sultánom. Zase bolo pravdou, že manželky a matky tak vtedy aj teraz poberali rôzne dávky od štátu, mali úľavy od štátu a tešili sa úcte. Aj tie moje kolegyne a spolubývajúce to boli paničky, lebo podstate všetku robotu okolo detí im robili slúžky. Teším sa, že som počas celoživotného pobytu v háreme sa stihla predviesť a zatancovať pred sultánom. Niektorým sa ani táto šanca neušla. Takže som nebola na tom najhoršie. Asi tak ako dnes chodia študované slovenské dievčaťa robiť slúžky, upratovačky a opatrovateľky okolo zadkov detí do zahraničia bohatým manželkám. Hm ono sa toho až tak veľa nezmenilo. Vždy cele dejiny je to o tom istom, len sa mení obal a forma, ale podstata ostáva tá istá.

PS: Tá krásna mláda dáma na koberci to som ja a rozprávam sa so svojím super kamarátom (eunuchom).

2009-12-25T10:12:00.008+01:00

Všetkým mojím čitateľom, diskutérom a priaznivcom prajem
úspešný celý nový rok 2010.
Vaša
postoy-lea

Zamestnanie versus voľnočasové aktivity

2009-12-04T22:09:00.018+01:00

Myslím si, že najdôležitejší je ako prežijeme náš bežný deň. Veď celý náš život sa skladá z dlhej reťaze takých dní. Žiadne svetoborné akcie sa nezvyknú konať. Pravdou však je, že do každodennej rutiny, prídu príjemné aj nepríjemné zmeny. A celkom dôležité je vedieť, že nič, ale nič v živote netreba brať príliš vážne, príliš prežívať a trápiť sa. Človek ozaj nič nemusí, jedine musí umrieť. Nemáme brať svoj život brať príliš vážne, aj tak z neho nevyviazneme živí. Každý človek žije ako vie a môže v rámci svojich možností a schopností. Život máme nechať voľne plynúť a nič a nikoho neznásilňovať, a to hlavne seba. Starí ľudia s múdrym gazdovským rozumom aj bez vysokej školy vedeli lepšie žiť, než mnohí študovaní, ktorí aj tak prídu len to isté, čo vedeli už naši predkovia. Nič nové pod slnkom. Máme robiť čo vieme, veď aj tak nič iné robiť nebudeme, len to čo vieme – haha. V rámci toho sú povinností pre bežného civilizovaného človeka a mimoriadne dôležité, ak nie najpodstatnejšie sú voľnočasové aktivity. Nie práca a zamestnanie tvorí gro ľudského života. To je len obyčajné údernícke heslo za socializmu, ako aj v súčasností proklamované, keď sa zo zamestnancov robia novodobí otroci.

Pre mňa je pracovisko len miesto, kde si chodím zarábať peniaze na svoje živobytie a potreby. Už som sa v jednom predchádzajúcom zamestnaní priveľmi angažovala a nadrela. A čo mám z toho? Akurát množstvo chorôb v mojej zdravotnej karte a jedno múdre ponaučenie, že každý je nahraditeľný a život nie je len zamestnanie a práca. Nezvyknem ľutovať čo sa stalo, ale teraz jednu vec ľutujem. Je mi ľúto každý deň, keď som sa preťažovala nad limit mojich fyzických aj duševných síl. Prečo som to robila? Do výkonu v škole, doma aj v zamestnaní nás hnala mama. Moja mama, ktorá vládala robiť ako ťažný kôň a myslela si, že práca a povinnosť je základ života. Mala presvedčenie, že čím viac urobí, tým je lepšia matka a človek. Nie je to pravda. Lepšie by urobila, keby sa nám viac venovala, hrala, rozprávala. Náš spoločný čas bol len čas na domácich prácach na poli, v záhrade, okolo zavárania, upratovania... Mala energiu, bola zdravá ako buk, tak robila. Ambiciózna, nespokojná a výkonná a extrémne extrovertná matka, nie je to najlepšie, aj keď objektívne povedané, ani to najhoršie. Vždy chválila a uznávala len cudzích, porovnávala nás detí s inými – to znamená porovnávala neporovnateľné. A myslela si, že je nenahraditeľná a najlepšia, najšikovnejšia na svete.

Nehovorím, že je zlá, ale zďaleka ani dobrá. Ku cudzím je milá, príjemná ako med a nás len podceňuje a nemá nás za nič. A teraz to tu má naspäť. Píšem o nej na verejnom blogu. Najhoršie je, že keď ona bola perpetum mobile a nezmar, myslela si, že také sme aj my detí. Tak nás hnala, až dohnala... Ja mám zničené zdravie, sestra mala rozum a odišla z domu a teraz už aj bratovi hapruje zdravie. Postupne prichádza na to, že robota nie je všetko. Ale už je to jedno. Tlak a výkon doma, domáce práce, tlak a výkon v práci – ono sa to muselo, kdesi odraziť. Má potrebu každého poučovať, riadiť naše životy a aktivity. A trpí utkvelou predstavou, že ona vie všetko najlepšie, že je najšikovnejšia a najpraktickejšia. Nie je. Žije z minulosti a vykrikuje čo všetko ona urobila. To čo sme urobili my deti alebo iní z rodiny zaznáva a bagatelizuje a svoju zveličuje. Ale veď mama robí pre seba, pre svoju rodinu a zveľaďuje svoj majetok. To sa o mne nedá povedať, ja robím, zveľaďujem, ale nie je to môj majetok – robím na spoločnom. Kvôli tomu som znenávidela prácu ako nejakú najdôležitejšiu hodnotu v ľudskom živote, práve nadmerná zaťaž fyzická a psychická sa podpísala pod moje podlomené zdravie, sebavedomie a celkovú pasivitu a čierno – biely pohľad na svet.

Mama vždy pôrod a výchovu opisovala ako niečo najťažšie na svete. Vyhrážala, že veď ja uvidím, čo je to porodiť... Je to klamstvo. Klamala a zveličovala aj v iných pracovných činnostiach, ktoré, keď som sa naučila tak som pochopila, že sú ľahké a neraz až relax. Na základe vlastnej životnej skúseností už viem, aký nerozum je detí za každý cenu nútiť, aby nosili dobré známky, zavaliť ich domácimi povinnosťami a povinnými krúžkami, ktoré sa vyberali podľa rozhodnutia rodičov a nie podľa záujmu dieťaťa. Hnus. Súhlasím, deti treba viesť, aby sa učili a snažili, ale nie za každú cenu a hlavne nie podľa subjektívnej predstavy rodičov. Som presvedčená, že keby som ja a matka podrobila dôkladnej hlbokej psychoanalýze , prišli by sme na to koľko chýb, vážnych prešľapov, manipulácií a tráum v detstve na nás deťoch sa moja mama vedome či nevedome vo svojom nezvyčajnom pracovnom zápale a vo svojom presvedčení aká je ona úžasná dopustila. Žila pre prácu a povinnosť a teraz je nespokojná. Veď jasne, čo iné sa dala čakať. Preto, že každý deň žijem s nespokojnou matkou, ktorá už nedokáže ani inak žiť, som ja zmenila postoj k nej. Vytvorila si svoj životný štýl, ktorý sa jej dostal do krvi a takto aj svoj život dožije. Iná nebude. Môj zmenený postoj je v tom že, je mi jedno čo hovorí, keď ma uráža alebo porovnáva s inými. Už sme si to viackrát vyjasnili, ale zvyk je pre ňu železná košeľa. Ak začína s tými svojím rečami, zakaždým ju uzemním a vysvetlím, že to čo hovorí je jej videnie sveta a každý mám svoj svet a svojho Boha ako sa ľudovo hovorí. Zakaždým jej poviem, že každý človek má iný zmysel života, že práve jej životný štýl nie je ten najsprávnejší a jediný na svete. Ak by život človek stál len na práci, povinností a drine, tak by s prepáčením nestál za veľa. Mne úplne stačí, ak si prácu urobím dobre a zodpovedne v zamestnaní. Nepotrebujem ju velebiť a robiť základom môjho života. Podstatou môjho života, šťastia a spokojností sú moje slobodné aktivity čo ma bavia, ako je šport, knihy, internet. Rada tiež nezištne pomôžem ľuďom, s ktorými prídem do kontaktu. Veľmi dôležité je, že si každý deň doprajem nejakú malú radosť. Ak si sám človek nedopraje, neurobí dobre – nikto iný to za neho neurobí.

Môj najnovší životný postoj - všetko mám v "dupie"

2009-11-29T20:27:00.013+01:00

Načo slová, všetko výstižne hovorí tento veselý a bezstarostný motýľ. Je to síce vulgárne, ale človeku sa s takým postojom žije najlepšie.
Link je na youtube.com: http://www.youtube.com/watch?v=BksJPPMryJs

Ľudia sú hlúpi, leniví, neschopní, škaredí, a predsa si žijú spokojne :-)

2009-11-21T18:07:00.011+01:00

Predpokladám, že mnohým sa to nebude páčiť. Lenže čo som mala možnosť vidieť, spoznať mnohých ľudí, kolektívy, klientov skrátka je to tak. Vôbec neplatí, že najlepší, najmúdrejší, najschopnejší sa stáva šéfom. Je mnoho doslova a dopísmena hlupákov, na všetkých pracovných miestach od čističov kanálov až po najvyšších šéfov. Rovnako aj v manželstve nie sú práve tí najkrajší, najschopnejší zabezpečiť rodinu, najplodnejší či rodinné založení. Neraz som bolo šokovaná, aj keď teraz mi je to už v podstate jedno, že jednoducho nekompetentných na rôznych miestach či pracovných, rodinných, športových je primnoho. Mám pocit, ako keby skôr bolo pravidlom, že práve nekompetentní zaberali miesto kompetentným.

Veď si zoberte, koľko neodborníkov, lenivcov, doslova tupcov okupuje rôzne pracovné pozície. Pritom mnohí schopní, múdri, šikovní musia sedieť doma. To je skôr otázka známostí, rodinkárstva, uplácania a tiež výsledkom toho, že mnohí ľudia nemajú svedomie ani chrbtovú kosť. Postrehla som to, tak v škole ako aj na pracovisku, že mnohým stačí pekne vyzerať, pekne a moderne sa obliekať a byť milí. A to, že sú totálne hlúpi, robia chybu na chybu, ktorú šikovne ospravedlnia či zhodia na iných - to im zázračne prejde. Tých pekných panákov nájdeme aj medzi mužmi aj ženami. Človek až žasne ako sú mnohí málo sebakritickí, ale majú obrovskú túžbu byť na lepších pracovných miestach (prestíž) a hlavne zarábať veľa peňazí.

Ozaj ľudia sú hlúpi, často neovládajú základné vecí či už do manželstva, do praktického života, okolo výchovy detí, nepoznajú zákony a končiac odfáknutou prácou na pracovisku alebo len také kamuflovanie, že niečo robia. Mnohí muži používajú taktiku napr. údržbári, IT-čkári, kontrolóri, že čím viac kričia, kritizujú hlava nehlava a sťažujú sa, že koľko majú roboty, tým majú väčší plat, odmeny, benefity... V podstate ozaj nerobia nič a ešte aj to málo za nich urobí napr. referentka alebo niekto iný. Ja som si myslela, že dnes, keď niekto má zamestnanie, tak pracuje na plný plyn. Ale vôbec to tak nie je. A ľudia tak žijú a majú sa dobre.

Ináč aj mňa matka často skritizovala ako som neschopná, že neviem variť, že ona v mojom veku už mala detí, začala bývať v dome. No čo sa týka varenia, poznám staršie ženy už babky (čo majú už vnúčatá) a dodnes nevedia poriadne a chutne variť, ich zaváraniny vyzerajú otrasne, keď niečo upečú vyzerá to ako keby 12 ročné dievčatko sa učilo piecť koláče a o deti sa postarali ako vedeli. Je mnoho už vydatých žien, ktoré nikdy ani neboli pekné, ani sa pekne neobliekali, ani neboli dobré gazdinky v domácnosti, ani neboli dobré manželky, matky a majú to v paži. A prežili svoj život rovnako ako tie usilovné, schopné a dokonalé superženy - matky, manželky, gazdinky a neviem čo ešte sa na jednu ženu nenaváľa počas života Priveľmi sa nezaťažovali starostlivosťou, dali čo dali a netrápili sa preto.

Ono sa to nezdá, ale čas plynie, detí odrastú a nejako sa to len utrasie. Nikto neskúmal schopností a spôsobilostí na to, či spĺňajú požiadavky na dobrého manžela(ku), rodiča... Čistá divočina. Dvaja sa stretnú, zaľúbia, posexujú a po čase rozhodnú spolu žiť či s papierom či bez, či vo vlastnom či v podnájme alebo sa nasáčkujú k rodičom. No a potom sú detí, ak chcú a môžu mať alebo nie sú z rôznych dôvodov. A čo má byť? Žijú, vydali sa, mali alebo nemali deti či vnúčatá...

Ozaj som prišla na to, že sa zbytočne trápime, že nie sme napr. hodní tej a tej pracovnej pozície, že bojíme s niekým si začať, lebo si myslíme, že mu nebudeme stačiť, že sme neschopné ženy, gazdinky a pravdepodobne aj matky. Nie je to tak. Veľa primitívnych, neschopných ľudí žije a predsa majú rodiny, domy či byty, auto, prácu a majú to na háku, že nevedia mnohé základné vecí. Zvysoka na to... Žijú podľa seba, robia to čo im vyhovuje a kľučkujú, kde sa dá. Mohla by som sa učiť od tých schopnejších Rómov - tí vedie žiť, vedia na čo majú nárok a vyčerpajú to (väčšina bielych pozná len povinností, no nehovorím, že sme sprostí :-)? ) užiť si a nenadrieť sa a netrápiť sa. Ich jedinou úlohou či cieľom je presne to ako u obyčajných zvierat, veď koniec koncov aj ľudia sú len zvieratá - nahrabať si, rozmnožiť sa, užívať si a zabezpečiť seba aj rodinu.

Pánabeka koľko sa natrápi jedno mladé dievča či chlapec, potom muž či žena, by sa zapáčili jeden druhému. Žena sa trápi, že má pol kila navyše a tri pehy na nose. Muž sa trápi, že nemá svaly ako Schwarzeneger a kopu peňazí na účte. Predvádzajú sa pred sebou ako opice, robia zo seba slušákov a neviem čo. A na čo to? Všetci v podstate robíme to isté - jeme, spíme, chodíme na záchod, umývame sa, chodíme do školy, do práce, športujeme, máme nejaké záujmy... Zbytočne si iných idealizujeme, bojíme sa, že niekto je lepší, schopnejší než my. Obavy nie sú na mieste. Keď niekoho spoznáte či už ako kamarátov či už ako partnerov, spoznáte nových ľudí, ktorí sa priženili, tak je to furt o tom istom. Sú presne takí ako my - nedokonalí, hýbu nimi hlavne pudy a inštinkty, emócie ... Len rozdiel je v tom, že niektorí to dokážu zabaliť do krajšej formy.

Ja osobne som nesmierne obdivovala a mala úctu pred ľuďmi, ktorí mali titul, myslela som si, že sú to Bohovia. A keď som ja získala titul, inak ťažko a poctivo vydretý, tak som zistila, že je to celé veľké h... a nič to nestojí. Sú však hlupáci, ktorí, keď majú titul, tak si myslia, že držia Pán Boha za nohu a robia sa dôležitými ako slepé črevo. Je to na smiech a ich hanbu. Mám titul a nestal sa zo mňa nadčlovek ani svätožiara mi nezačala svietiť okolo hlavy ani nič. Detto, keď som spoznala významných ľudí - rôznych šéfov, miestnych boháčov, umelcov, športovcov, ktorí mnohí obdivujú a za niečo si považujú - som zistila, že sú úplne obyčajní ako ten najobyčajnejší človek. Akurát obal a forma je iná. Ten obal a formu urobilo vzdelanie, peniaze, lepšie šaty, bývanie, kvalitnejšie veci a jedlo... Ale je to v podstate jedno - všetci sme úplné rovnakí a nie je na mieste nikoho zbožňovať či seba podceňovať .

PS: Keďže svet patrí hlúpym, lenivých, neschopným, škaredým - máme našťastie skoro všetci šancu. Vrátane mňa. Určite poznáte aj vy prípady, že muž či žena je pekná, múdra, vzdelaná, schopná, z tzv. lepšej rodiny, šikovná, dobrá, múdra, a predsa je celý život nešťastný či nešťastná, zažili primnoho úderov od života, nebolo im v živote dopriané veľa radostí, zodpovedajúcej práce, pohody, peňazí, zdravia, dobrého partnera, harmonickej rodiny a podobne. Nuž, tak je to. Nemôžeme mať všetko.

Návštevy, pohostenie a narušené súkromie

2009-11-18T21:32:00.012+01:00

Neviem ako vy, ale ja skutočne nemám rada návštevy. Ja si myslím, že môj dom, môj hrad. Aj, keď v mojom prípade moja izba, ktorú zo zotrvačnosti neraz nazvem aj detská - môj hrad. Je to miesto, kde si chce človek oddýchnuť, mať vecí tak ako mu vyhovujú, rozprávať ako chce a chodiť pohodlne oblečená v teplákoch a v tričku. Keď príde návšteva, musím sa lepšie obliecť, usmievať a slušne konverzovať a prejavovať záujem o danú osobu a jej svet.

Ja tiež nerada niekam chodím, teda do súkromných bytov. Nehovorím, že nemám rada ľudí, že sa nerada stretnem, nepohovorím či nepôjdeme na nejakú spoločnú akciu. Ale najradšej mám neutrálnu pôdu - kaviareň, cukráreň, lepšiu reštauráciu a podobne. Všimla som si, že dnes asi málokto má rád návštevy, každý si chce doma vydýchnuť a nerobiť formu a slušáka pred návštevou. Zistila som, že niektorí ľudia sú menej pohostinní dajú len čaj a slané tyčinky, iní zase nemajú problém doniesť aj rezeň, kúsok domácej klobásky a koláčiky, ktoré skrývajú v chladničke. Ja osobne na návšteve nechcem nič, a keď ma nútia, tak maximálne kávu, čaj, malinovku a detto poskytujem aj ja. Nejde o to, že by som nedala jedlo, pohostenie, ale ja nebývam vo svojom, nie som paňou a gazdinou vo svojom, som len kvázi podnájomník bývajúci v byte s mamou. Veľmi nerada vynukujem a milo sa usmievam. No to je čo sa týka cudzích.

A rodinné oslavy, to je iná kapitola. Je to podobná „zábava“ - musím upratať celý byt, mama varí, ja pomáham čo treba, chystám stôl, potom si celá família zasadne k stolu, najedia sa... A potom zase nech znášam riad do kuchyne, umývam, utieram a odkladám. Nebaví ma to. Najradšej by som zrušila všetky narodeniny, meniny, oslavy. Jehovisti to vymysleli dobre a majú pokoj. Prišla som na to, že ja nemám rada ani darčeky. Načo sú mi zbytočnosti? Všelijaké čačky mačky, na ktoré len sadá prah. Čo potrebujem je odev, obuv, knihu, ktorú chcem si kúpim aj kozmetiku. Hm najradšej dávam v rámci rodiny klasiku - dezert, kávu, peniaze do obálky a jasné deťom hračky a sladkostí. Niekto má možno rád oslavy, vychutnáva si ich a teší sa na ne - ale mne to vychádza, že to musí byť návšteva a nie hostiteľ. Opakujem ja nie som skúpa - dala by som všetko jedlo a pitie. Ale neviem to nachystať, naaranžovať a do nemoty vynukovať a tváriť sa milo s úsmevom číslo 5. Postrehla som , že aj ten najmilší a najusmievavejší hostiteľ - v skutočnosti nie je taký milý ako sa tvári, väčšinou po vás niečo ihneď chce na oplátku a podobne.

Ďalší môj postreh zo života je taký, že súčasné mladé ženy, neradi majú hostí a neradi robia domáce hostinky. Skôr sa toho teraz chytajú chlapi, tešia sa na to, chystajú vynukujú... Nuž ja neviem. Keby záležalo na mne ja by som nerobila žiadne oslavy narodenín, menín, Vianoc, Veľkej noci - je to veľký stres a nemám z toho potešenie. Ja chcem mať pokoj, súkromie, nestojím o darčeky, ktoré aj tak treba vrátiť a revanšovať sa (ďalší stres) a kopu nervov a stresov okolo chystania pohostenia a následného spratávania stolov, odkladania tanierov a uvedenia kuchyne do poriadku. Stoji to za to? Pre mňa nie. Asi som mala byt mníškou alebo pustovníčkou. Alebo nie radšej nejakou Sparťankou žijúcou v sparťanskom príbytku a viedla sparťanský životný štýl - to by mi vyhovovalo.

Vedomie seba samého - sebavedomie.

2009-11-16T22:25:00.013+01:00

Pár dni dozadu som v našej knižnici vzala do rúk náhodnú knihu, ale len tak z nudy prelistovala. A čo som nenašla? Jedna kapitola ma oslovila, že som sa do nej zahĺbila a prečítala na jeden dúšok. V knihe Čo ti chce povedať choroba sa autor Kurt Tepperwein okrem iného zamýšľa nad otázkou: „ Čo robiť, aby bol človek sám sebou?“ Autor konštatuje, že človek uskutočnil veľké objavy vo svete, ale sám seba nemá prebádaného. Až, keď sa zjednotíme sami so sebou získame pravé „seba-vedomie.“ Ako dosiahnúť, aby sme boli sami sebou? Tepperwein uvádza, že existuje kráľovská cesta výcviku. Spočíva v tom, aby sme sebe samému boli duchovným majstrom. Zhrnul to do siedmych bodov, ktoré tu odcitujem:

1. „Spoznať, že skutočne existujem a že je správne byť sám sebou. Spoznať, že človek dosť trpel tým, že hral nejakú rolu, namiesto toho, aby bol sám sebou.

2. Preukázať pripravenosť na spoznanie a zmenu, lebo je pohodlnejšie byť takým, ako sa to páči okoliu. Treba si však uvedomiť: „Kto chce ísť k prameňu , musí plávať proti prúdu."

3. Nájsť si pravidelne čas na uváženie svojho konania. ustavične sa treba seba samého pýtať: „Prečo to robím?“ Som to skutočnej ja? Skutočne chcem to čo robím alebo prečo to robím? Cítim sa pri tom dobre? Robí ma to šťastným? Môžem tomu povedať naozaj áno? Posúva ma to bližšie k sebe samému?

4. Človek potrebuje odvahu, aby sa stál za sebou samým, za svojím pravým Ja, a tým buď celkom zničil alebo narušil svoj obraz v očiach druhých. Musí preukázať odvahu, aby stál za svoju zdanlivou nedokonalosťou, hoci všetci hovoria, že je to krok spať. Treba spoznať, že v skutočnosti je to krok k vlastnej realite. Je dôležité nenechať sa požiadavkami a očakávaniami okolia odcudziť od seba samého. Človek musí mať odvahu kráčať neoblomne po tejto ceste, aj keď to iní označujú za tvrdohlavosť. Pritom je dôležité brať na vedomie "reč príznakov" a rovnako aj "reč životných okolností". Rozviňte v sebe odvahu nechcieť byť ideálny, ale autentický, teda celkom sám sebou.

5. Nepokúšať sa byť bez želaní, ak v skutočnosti človek želania má. Treba sa naučiť nechcieť byť hneď v "cieli", ale vychutnávať si cestu k nemu. Želanie poukazuje na to, že mi ešte niečo chýba ku šťastiu. rozpoznajte nedostatok v sebe samom a pokúste sa zbaviť márnomyseľnosti a z toho vyplývajúcej túžby vždy dobre vyzerať v očiach druhých.

6. Skúste ľudom preukazovať skutočný záujem , priazeň a lásku. Byť otvorený a mať ľudí naozaj rád, ale ak to nerobíte zo srdca, nič nepredstierajte.

7. Spoznať, že byť trpezlivý je hodné námahy. Ak je človek trpezlivý bez toho, aby bol skutočne trpezlivý, je o to netrpezlivejší. Jeden pol osobnosti je zdôraznený, a to nás dostáva do disharmónie so svojim Ja. Hodne námahy je byť tolerantný a brať každého človeka takého aký je. A mať porozumenie aj s tou stránkou jeho osobností, ktorej nerozumieme. Treba prestať hrať role, lebo aj keď je to ideálna rola - kto hra v živote role, v živote vlastne nehrá žiadnu úlohu.

Týmto spôsobom môže človek nerušene kráčať životom a byť spokojný s dosiahnutým. Keď si človek sám seba uvedomuje, môže sa cítiť zachránený.“

PS: Je to dosť veľa myšlienok, nad ktorými sa musím zamyslieť, pochopiť a pokúsiť zaviesť do života. Za pokus to stojí. Veď hlavným zmyslom života človeka, podľa mňa nie je práca, rodina, rozmnožovanie, ale hlavným zmyslom života je žiť a hlavne žiť svoj život. Je to nesmierne ťažká úloha.

Mentálny hermafrodit

2009-11-09T22:52:00.011+01:00

Neviem či také niečo existuje. Čo myslím pod mentálnym hermafroditom? To, že neraz myslím ako muž. Raz myslím a prežívam vecí ako veľmi citlivá, empatická a dobroprajná žena a raz premýšľam ako bojovný, statočný a odvážny muž. Neviem či sa aj vám to stáva. U mňa sa to deje už od detstva.

Keďže mužská práca či mužský šport sa teší úcte a rešpektu, tak neviem či práve preto som tiahla k týmto aktivitám. Ako malá som hrávala s chlapcami futbal, hokej, stavala bunkre z kukurice a zo slamených balov a najradšej som mala zbrane. Teda detské zbrane - pušky, pištole. Vyrábala som si luky, praky a kuše. Veď za socializmu ani nič nebolo, tak sme si robili také veci z drievok, z gumiek z gatí, z drevených špiliek... Z univerzálnych športoch som inklinovala k bicyklovaniu a k tenisu. Neskôr som chodila aj na strelecký krúžok, kde som strieľala zo vzduchovky. Jeden čas som chodila behávať na dlhé vzdialenosti a na strednej škole ma učiteľ naučil plávať. Dodnes mám blízky vzťah k bicyklovaniu, k plávaniu (psst len sa bojím hlbokej vody...), potom som chodila na kalanetiku a momentálne som prepadla posilňovaniu vo fitnes - to má nesmierne baví.

Vždy má ubíjali tzv. typické ženské práce ako je vyšívanie, pletenie, šitie, vysávanie, utieranie prachu... Chvála Bohu, že skončila éra pletenia svetrov, éra šitia šiat z Burdy a iné milé činností pre ženy. Ja mám najradšej prácu na počítači a internete, zaujímam sa o mobily a inú techniku... Čo sa týka obliekania mám najradšej unisex oblečenie, teda také, ktoré sú určené aj mužom aj ženám. Pri oblečení dbám na to, aby som cítila dobre a príjemne, a aby mi bolo teplo, kašlem na vyčačkanosť a podobne. Nemám rada typické mužské oblečenie ani typické ženské. Keď mama za socializmu dovliekla nejaké „dobré a kvalitné mužské vecí“ z bazáru alebo teraz zo sekáčov - mám zlosť a odpor si obliekať mužské veci. Inak je zaujímavé, že ozaj mužské tričká značkové sú oveľa kvalitnejšie a príjemnejšie než ženské značkové. Muži celkovo majú kvalitnejšie oblečenie, obuv... Na ženách sa robia podvody, oblečenie rovnakej značky ako u mužov je menej kvalitné. A viete prečo? Lebo mužom si nedovolia vyrobiť šmejd za drahé peniaze, zato k ženám áno. Veď, ženy si ochotne kúpia ďalšie drahé tričko... Keď si mám vybrať radšej mám ženské než mužské oblečenie. Ale ako som spomínala mám najradšej unisex vecí . Okrem toho mám rada striedme obliekanie a hlavne účelne aj farebnosť je u mňa veľmi striedma až konzervatívna.

Čo sa týka práce - uprednostňujem mužský kolektív a ťažím z toho, že som žena (aspoň dačo:) ). Zistila som, že muži sa veľmi nenadrú, všetko si uľahčujú a vedia aj v práci oddýchnuť. Často sa prichytím pri tom, že uvažujem nad tým ako muži hodnotia ženy, svet, rodinu a sama tak neraz premýšľam. Veľa vecí som sa naučila od mužov, hlavne si veci uľahčovať, netrápiť sa výzorom a dopriať si napríklad dobré jedlo, športovať a vedieť naplno relaxovať. Inak všimla si u seba jednu zvláštnosť, že sa hanbím pred ženami, napr. prezliekať... Pred mužmi v pohode. Zase nech si nikto nemyslí, že prezliekam pred mužmi hocikde a pred hocijakými mužmi. Ale tak vo všeobecnosti. Konkrétne u lekára, keď sa mám vyzliecť, keď má chce popočúvať alebo u gynekológa - tak v pohode, beriem ich ako kamarátov a akúsi samozrejmosť. Pred lekárkami sa cítim trápne. Asi preto väčšinou si volím mužov lekárov.

Odlišnosti a ich akceptácia

2009-10-18T14:12:00.016+02:00

Pri čítaní časopisu Psychologie dnes, mi do očí udrela recenzia Marie Těthalovej. Zobrala si na mušku knihu Potomek jako cíl partnerského vztahu od autorky Emily Giffinovej. Těthalovú ako matku 4 detí zaujal životný príbeh bezdetnej Claudie. Hlavná hrdinka je reprezentantkou žien, ktoré sa rozhodli z vlastnej vôle byť bezdetné.

Recenzentka píše: „Claudie nikdy nechtěla být matkou. Byla jednou z mála holčiček, ktoré víc než hry na rodinu láka jiná zábava, a navzdory očekávaní okolí ze svého postoje nevyrostla.“ Claudia na základe svojho postoja a slobodného rozhodnutia sa zmierila s tým, že ostane sama bez partnera. Napriek tomu spoznala spriaznenú dušu Bena, ktorý zdieľal podobný postoj a nemal potrebu vlastného potomstva. Avšak tlak sociálneho okolia Bena presvedčili o tom, čo je „správne.“ Naša hlavná hrdinka, sa podľa slov recenzentky: „ Mohla prekonať a splniť svoju ženskú úlohu, ale to sa jej nechce.“ Kvôli tejto nezhode sa partneri rozchádzajú. V závere knihy sa dozvedáme, že sa Ben a Claudia opäť dajú dokopy a pochopia, že to čo ich spája je láska a nie počatie dieťaťa či nechuť počať dieťa.

Podľa Těthalovej hlavnou myšlienkou tejto knižnej publikácie je neschopnosť nás ľudí rešpektovať a tolerovať odlišnosť. Slovami recenzentky: „Ano dnes se asi málokdo pozastaví nad odlišnou sexuální orientací, zdravotním handicapem či jinou rasou. Ale když sa někdo rozhodne, že bude z vlastní vůle bezdětný (nebo sám, bez majetku, bez elektronických přístroju... doplňte si, co je libo), najednou se nám pochopení zrovna moc nedostáva.

PS: Čudujeme sa, že sa nám nedostáva pochopenia a akceptácie od okolia. Osobne si myslím, že práve my „postihnutí“ odlišnosťou nie sme schopní akceptovať samých seba a chceme sa vtesnať do škatuliek, v ktorých je väčšina ľudí. Ak sami so sebou budeme zmierení, spokojní, tak okoliu neostáva nič iné len to akceptovať. Áno, ak sa dá, je dobre sa zaradiť a tešiť sa výhodám, ktoré nesie väčšinovosť. Ale ak sa nedá, musíme sa tešiť z „výhod“, ktoré dáva menšinovosť. Ako sa hovorí musíme hrať s kartami, ktoré nám dal život. Veď nikto to nemá ľahké, každý človek dostal niečo iné a niečo mu chýba. Nikto nemôže mať všetko. Dary, schopnosti, danosti čo sme dostali by sa mali rozvíjať a stavať na nich. A ešte ku Claudií, ja sama som sa v nej našla a v jej postojoch... Aký budem mať partnerský život, to neviem. Čas ukáže. Musím si povedať: „Všetko je dobré tak ako je, lebo inak nebude.“

Zdroj:

TĚTHALOVÁ, M. 2009. Potomek jako cíl partnerského vztahu? In Psychologie dnes, roč. 15, 2009, č. 10. ISSN 1212-9607, s. 58.

Asexualita nie je tragédia ani koniec sveta

2009-10-04T17:34:00.023+02:00

Ako sa prejavuje asexualita? Je to individuálne. Niektorí sa uzatvoria a zaoberajú sa sami sebou a svojimi koníčkami. Iní sa nestanú samotári, ale žijú pestrým spoločenským životom, majú svoj okruh priateľov, kde sa realizujú. Mnohí asexuáli nepociťujú sexuálnu túžbu smerom k osobám opačného či rovnakého pohlavia, ale ich berú ako kamarátov. To však neznamená, že nemajú mnohí sexuálne túžby. Mnohí z nich riadne masturbujú - samouspokojovanie, pričom dosahujú orgazmus, ale pri tejto činnosti nemyslia na žiadneho človeka - ani na žiadnu ženu či muža. Tiež to neznamená, že asexuálny jedinec nie je schopný lásky. Avšak táto láska neobsahuje sexuálnu túžbu. Niektorí odborníci sa skôr prikláňajú k názvu antisexualita. Možno ju rozčleniť do 4 typov: A, B, C a D.
Typ A - disponujú libidom, ale na uspokojenie svojej sexuálnej potreby nepotrebujú nikoho, t. j. využívajú samoukájanie.

Typ B - ľudia z tejto skupiny túžia po romantickej blízkosti druhého pohlavia, ale je im nepríjemná predstava sexuálneho styku. Túžia po telesnom dotyku, hladení, objatí, ale pri samotnom sexuálnom styku sa cítia ponížení či zneužívaní. Sú prípady, keď asexuál nadviaže vzťah so sexuálom, pričom to znamená robiť ústupky a neustále sa premáhanie pre neho nepríjemnej a frustrujúcej činnosti. Doporučuje sa, aby asexuál hľadal do vzťahu tiež asexuála.

Typ C - títo jedinci nemajú žiadnu sexuálnu túžbu, je im nepríjemný nielen sexuálny styk, ale aj bozky, dotyky a objatia. Pri asexuálnom partnerovi môžu byť šťastný a prechovávať vyššie city ako je priateľstvo.

Typ D - je bez sexuálnej túžby, ba dokonca nepotrebuje ani masturbáciu (samoukájanie). Nadväzuje len čisto kamarátske vzťahy.

Tak ako pri väčšine členení málokedy neexistujú len čisté typy, ale ide aj o medzitypy. Uvádza sa, že zhruba každý stý človek je asexuál. Ja sama sa radím hlavne k typu B a niekedy k typu A. Symboly asexuálov, s ktorými sa môžeme stretnúť sú väčšinou tieto:

Zdroje:
wikipedia.sk
wikipedie.cz

Prečo sú ľudia nešťastní?

2009-10-03T21:31:00.023+02:00

Podľa môjho názoru je to preto, lebo uveria trebárs nejakej ideológií či náboženstvu či médiám či požiadavkám a predstavám rodičov či osôb pre neho významných čo by mal človek mať, čo by mal robiť, aby bol šťastný. Lenže podľa kritérií nejednej ideológie či predstave iných ľudí a nie nás samých asi máloktorý človek obstojí. A tak si myslím, že sa treba riadiť podľa seba. Musím priznať, že na to riadenie podľa seba som neprišla sama, lebo ja sa neustále snažím riadiť podľa pravidiel, požiadaviek či očakávaní iných, ale je to vďaka jednej starostlivej osôbke z internetu, ktorá nado mnou drží ochrannú ruku a vedie ma. Ja som napríklad prišla nato, že mne stačí v podstate málo, aj keď z celosvetového hľadiska je to nesmierne bohatstvo. Mne stačí jedlo, odev, strecha nad hlavou, blízky, priatelia, zamestnanie (t. j. miesto, kde si zarábam peniaze na svoje potreby a nevyhnutné poplatky), učenie, koníčky vo voľnom čase a ešte mojkanie. Ja nepotrebujem nikoho, žiadneho frajera, manžela - mne stačí ľudský dotyk, pohladenie, objatie. Sex ja nepotrebujem, obťažuje ma to a spôsobuje traumu. Keďže vzťah (bez sexu, len na báze priateľstva a len mojkanie) sa nedá vydupať nasilu ani ľahko získať, tak to kompenzujem tým ako sa dá. Kúpim si služby maséra či masérky. A čo môže človek chcieť viac? Koniec hlásenia.

Recept na šťastný život

2009-10-02T23:10:00.008+02:00

Robiť to čo ma teší a mať z toho osoh. A ešte jedna veľká myšlienka, ktorú som niekde čítala: "Celý deň myslím len seba, lebo nikto iný to za mňa neurobí." Ha ha ha. Koniec úvahy.

Najväčšia kariéra u ženy je manželstvo a materstvo

2009-09-13T14:49:00.014+02:00

Podľa mňa každý človek sa zamýšľa nad zmyslom svojho života. Čo má robiť, aby zmysluplne naplnil svoj život, ktorého dĺžku nepozná? Uvažovala som nad tým, čo také významné, prevratné môže žena urobiť?
Zistila som, že asi dieru do sveta neurobím. Nech pozriem kdekoľvek do ľubovoľnej spoločnosti, doby a kultúry stále sa ukazuje manželstvo a materstvo ako najväčšia kariéra. Veď čo vlastne človek zmôže? Narodí sa, troška si užije detstvo a hry, neskôr sú školy a potom nastupuje zamestnanie - práca. A to už prichádza produktívny vek, kedy je človek na vrchole síl a možnosti a u žien je to obdobie plodnosti, ktoré je limitované. Z toho mi vyplýva, že buď žena sa ujme šance a počne nový život v plodnom období alebo z rôznych dôvodov sa nestane mamou.

Dnešná doba prináša množstvo chaotických, protichodných myšlienok, svetonázorov a filozofií. Keď sa nad tým zamyslím, nie je to také zlé a tie ideológie nie sú až také nebezpečné, pokiaľ im človek naivne úplne neverí, čo sa bohužiaľ stáva často. Tak určite je lepšie žiť teraz než počas druhej svetovej vojny. A kedy bolo doba ľahká? A kedy to mali ľudia ľahké? Asi nikdy. Včera som v Smotánke na Markíze počúvala Ivetu Malachovskú, ktorá hovorila, že média by mali ukazovať spokojné rodiny a nie prezentovať rôzne rozvody, promiskuitné tzv. celebrity, násilie v párovom súžití, spolužitia na divoko...

A má pravdu, človek keď pozerá televíziu či číta noviny alebo časopisy - stále sú nám podsúvané informácie o nezhodách medzi mužom a ženou. Tieto informácie sa nám ukladajú do podvedomia a my následne začneme tak myslieť, konať, prípadne to v nás vytvorí veľkú nedôveru vo vzťahy a nemáme chuť vytvárať vlastné vzťahy a manželstvá. Dnes môže každý prezentovať svoje názory a postoje, ktoré však často nie sú zdravé, ale naopak sú pokrivené. Je veľmi dôležité poznať odborné informácie a neuveriť bulváru a rôznym ideológiám nešťastných jedincov. Málo sa prezentuje obraz harmonických rodín, radostí rodičovstva a pekných vzťahov medzi mužom a ženou.

Nič nie je stratené alebo každá žena môže nájsť a posilňovať svoju ženskosť

2009-09-13T14:21:00.014+02:00

Podľa psychoanalytika Carla Gustava Junga má každý muž v sebe vnútornú ženu a platí aj naopak každá žena má v sebe vnútorného muža. Ženská zložka sa vyznačuje emocionalitou a mužská racionalitou. Prečo sa dnes ženy správajú mužský a potierajú svoju ženskosť? Zora Frešová psychologička a šamanka konštatuje, že je to preto, že ženskosť je pokladaná za menejcennú a neteší sa spoločenskej úcte akú by si zaslúžila. Vyslovene sa mužskosť nadraďuje a ženskosť ma menejcenné postavenie. A ďalej upozorňuje, že len v starých prírodných kultúrach boli ženský a mužský princíp rovnocenné. Vďaka takému postoju spoločnosti mohli ľudia (muži aj ženy) žiť v rovnováhe so svojím pohlavím a úlohám (rolám) tomu zodpovedajúcich a teda aj v súlade s prírodnými zákonmi.

Zora Frešová ako príklad uvádza indiánsky kmeň Lakota, v ktorom sa žena tešila úcte ako nositeľka života a plodnosti. V staršom veku, keď už odchovala deti a nastal u nej prechod sa z nej stala matka spoločenstva, t. j. jej rodina sa rozrástla o celý kmeň. Tu vidíme, že vekom a zásluhami jej sociálny status, úcta a rešpekt spoločenstva rástol. V našej západnej spoločnosti a kultúre sa stretávame s tým, že žena štyridsiatnička je najviac diskriminovaná napr. na pracovisku. To vytvára na ženy tlak, aby vyzerali neprirodzene mlado a vrážali peniaze na skrášľovanie a mastili vrecká plastických chirurgov. Psychológ Karol Kleinman upozorňuje na zvláštny fenomén súčasnej doby: „Dnes je bežné, že ranná mladosť trvá až do tridsiatky, mladší stredný vek, ktorý je určený na založenie rodiny a výchovu detí, sa predlžuje do päťdesiatky a zrelý stredný vek sa ťahá pomaly do sedemdesiatky,“ Biologické hodiny ženy nie sú v súlade s týmto súčasným trendom a prírodu človek neoklame. Sú prípady aj 40 ročných žien, ktoré sa necítia na materstvo, lebo na nich tlačí okolie, aby si najprv vybudovali kariéru a zabezpečili hmotné podmienky pre rodinu a dieťa. Táto neprirodzená situácia dnes plodí svoje výsledky a množia sa prípady 40 ročných žien, ktoré sa boja zodpovedností za svoj život a majú obavy ako zvládnu materskú úlohu. Materstvo podľa psychologičky práve pomáha dozrieť ženám a môže sa stať, že bezdetná žena ostáva vnútorne vlastne dieťaťom, nezrelou osobnosťou.

A aké sú následky zanedbanej či potláčanej ženskosti? Predovšetkým je to únava, nedostatok energie, a to sa prenáša do roviny psychickej, fyzickej, sociálnej a vzťahovej. Kto iný má rozvíjať, starať sa a pestovať atribúty ženskosti, ak nie žena? V práci, kde sa vyžaduje výkon musí žena využívať svoje mužské atribúty, ale v kruhu rodiny, vo voľno časových aktivitách má budovať svoju ženskosť. Zora Frešová doporučuje, aby žena v súkromí bola skutočnou ženou, milenkou a matkou. Na znovuobjavenie ženského elementu, respektíve jeho prebudenie či posilnenie doporučuje venovať sa jemnosti, kráse. Napríklad hľadať krásu a harmóniu v prírode, v umení...

Zdroj: http://zena.sme.sk/clanok.asp?cl=3772059

Človek je vlastne robot

2009-08-13T22:31:00.014+02:00

Narodíme sa a sme čistí ako nepopísaný list papiera. Ten list je popísaný tým, čo na nás pôsobí. Predovšetkým výchova, rodina, rovesnícke skupiny, školy a učitelia, náboženstvo, naše presvedčenia a to všetko pod spoločensko-kultúrnym kontextom. Alebo inými slovami človek je robot, do ktorého vkladá spoločnosť a sčasti aj my samy istý program. Ak je všetko poriadku a je vložený správny program, všetko relatívne dobre šľape. Ak sú v programe chyby nastupuje rodina, priatelia či odborníci napríklad učitelia, psychológovia či psychiatri a opravujú chyby v programe.

Aký bude program, taký bude život človeka. Preto je nesmierne dôležité, aby program bol správny. To znamená, aby zabezpečil človeku optimálne fungovanie, aby bol aj jedinec spokojný aj širšie sociálne okolie. V dnešnom svete boomu informácií sa môže stať, že človek si nevie vybrať, prípadne si vyberie zle. Ak sa človek stratí v rôznych filozofiách či náboženstvách môže tápať celý život. Ani náboženstvo ani filozofie nie sú zlé či škodlivé, len ich nemožno brať príliš vážne a hlavne neaplikovať do reálneho života. Treba ich študovať, kritický hodnotiť plusy a mínusy, uvažovať a rozjímať. Náboženstvá aj filozofie nech si študujú odborníci, nech sa im venuje akademická obec, ale v žiadnom prípade nie sú použiteľné pre reálny, funkčný a spokojný osobný život.

Je nutné sa držať osvedčeného, to čo sa v praxi ľudského spoločenstva osvedčilo, čo má pevné základy a budúcnosť. No áno a tým je vzájomne sa doplňujúci vzťah dospelého zrelého muža a ženy a vytvorenie rodiny. Jadro programu tvorí naplniť svoju rolu - svoju úlohu. Ak sme ženy, tak rolu ženy, ak sme muži tak rolu muža. Nič dôležitejšie nie je. Musíme vykonávať svoje úlohy, vtedy keď je na to čas. Je to naša povinnosť. Tak fungujú ľudia, ak majú v sebe správny program. Ak ho nemajú mali by sa porozhliadnuť a následne do seba aplikovať správny program vo vlastnom záujme. Všetko sa dá naučiť, vsugerovať si, nacvičiť a neustále si opakovať čo je žiaduce a očakávané a hlavne v súlade s našou úlohou - našou rolou. Ak nám to nepôjde treba si povedať, že to tak robí milióny ľudí, konkrétne napríklad milióny žien, že je to dobré a správne, že to dokážeme a naozaj to dokážeme.

Čo to znamená pre mňa? Asi toľko, že budem vymazávať nesprávne programy a nahradím ich správnymi, očakávanými, normálnymi, prirodzeným v súlade s normami spoločnosti a v súlade s prírodou. Narodila som čistá a až v priebehu života do mňa boli vkladané programy, a to znamená, že programy môžem meniť a tým meniť svoj život. Veľa som hľadala, veľa som spoznávala. Vždy z križovatky som odbiehala na vedľajšie cesty a spoznávala , ale zakaždým som sa vrátila na križovatku a hľadala ďalšiu cestu. Už som unavená, nemám chuť, silu, energiu ani čas. Preto som sa rozhodla už konečne nabrať odvahu a ísť na hlavnú cestu. Po hlavnej ceste idú tí čo majú správny, normálny, väčšinový, prirodzený program a ja sa tomu programu naučím.

Ako sa stať ženou - rýchlo a účinne

2009-07-16T11:06:00.019+02:00

Uvažovala som nad tým, ako som videla v mužoch len samé negatíva. Iste sú tam a štatistiky jasnou rečou čísel dokumentujú negatíva mužov, pričom muži majú v tom neslávne prvenstvo. Ale zase na druhej strane som sa zamyslela nad tým, či by som chcela byť mužom. Až mi mráz po chrbte prešiel pri tejto predstave. Uvedomila som si roly mužov, ich súperenie na pracovisku, ich úlohu zabezpečiť rodinu finančne i materiálne, ich úlohu byť silný, byť oporou... Fúúú. Tak som si to rýchlo rozmyslela a som rada, že som ženou.

Telo a hormóny, pohlavie – mám ženské. Ale čo mi ešte chýba je identifikácia sa s rolami žien a úlohami, ktoré má väčšina žien. Zhruba som odpozorovala tieto požiadavky na ženy – byť upravená, vedieť variť, byť dobrou gazdinkou, byť dobrou manželkou a dobrou matkou. Pod tým slovom „dobrou“ – zahŕňam rôzne prívlastky ako je napríklad tolerantná a podobne.

Teraz už len musím sa naučiť, tým vzorcom myslenia, presvedčení aké má väčšina žien, cvikom upevniť, zafixovať a po čase tomu uverím a bude to samozrejmosť. Následne začnem podľa toho konať a huráá budem väčšinová. Zmeny začínajú naším rozhodnutím, potom nasleduje konanie a nakoniec požadovaný výsledok – dosiahnutie cieľa. Držím si palce aj prsty.

Nemám rada sex

2009-07-03T19:44:00.011+02:00

Bojím sa intímneho zblíženia s mužmi. Nebola som znásilnená - to nie. Ide o to, že neviem, či sa bojím sexu s mužmi alebo mužov nenávidím. Mam 34 rokov a bojím sa - resp. sú mi odporné mužské pohlavné orgány, bojím sa otehotnenia... Viem, že existuje antikoncepcia - ale ja ju zo zdravotných dôvodov nemôžem brať. Ja som sa viac menej sama rozhodla, že muža ani deti nechcem. Ale akosi cítim, že to nie je správne a aj život osamelej 30-tky nie je nič moc. Neviem, čo mam robiť.
Pravdepodobne je Vaše sexuálne založenie príliš vlažné, až minimálne. Z hľadiska sexuálneho založenia patríte zrejme medzi asexuálov. Nie je ich v populácii až tak málo - približne každý stý človek.

Niektorí autori asexualitu považujú za ďalší druh sexuálnej orientácie, blízku sexuálnej hypoaktivite, teda zníženej aktivite, či sexuálnej apatii, averzii. Ľudia, ktorí patria do tejto skupiny, niekedy aj túžia po romantickej blízkosti toho druhého, ale bez telesných prejavov. Niektorí zase úplne vylučujú akékoľvek telesné prejavy, ale pociťujú hlboké priateľstvo voči partnerovi . Krajnosťou je fyzická, duševná, citová chladnosť, teda frigidita, keď človek nepociťuje potrebu fyzického, ani duševného kontaktu.

Ak zároveň netúžite po deťoch, nemuselo by to vadiť. Problémom je skôr nájsť niektorého z tých patriacich k jednej stotine ľudí, populácie, ktorý si možno konečne pri Vás úľavou vydýchne, že nik od neho nebude chcieť v tomto smere nejaké intímne prejavy.

Medzi vami bude normálne to, čo Vám dvom bude vyhovovať. Ak zvážite, že považujeme už za normálne, ak sa majú medzi sebou radi dvaja ľudia rovnakého pohlavia, prečo by nemalo byť normálne, ak sa majú radi dvaja ľudia odlišného pohlavia ibaže platonicky, bez sexu? Niektorí muži podobne ako ženy netúžia po intimitách, sú po úraze, niektorí možno chorí, a presa by mali radi niekoho pri sebe, možno aj preto, lebo dvom sa zväčša lepšie žije.

Nuž Vašou úlohou nie je zvykať si na niečo, nútiť sa do niečoho, čo je Vám cudzie, ale hľadať niekoho podobného, akého istého, ako Vy. Možno Vám pomôže inzerát, internet, nezabudnite si však nového známeho preveriť, lebo z diaľky sa Vám môže ozvať aj nevyspytateľný človek.
Samozrejme, môžete sa obrátiť aj na sexuológa, ktorý možno podporí vašu hormonálnu aktivitu, aby sa vo Vás ozvala túžba, vlastná vyše 90 percentám ľudí. Môže to však byť len dočasné riešenie, preto so myslím, že by ste mali hľadať šťastie radšej vo svojej vlastnej identite.
Ak budete mať obaja približne rovnaké predstavy o prejavoch priateľstva, možno sa Vám podarí vytvoriť oveľa pokojnejší a harmonickejší platonický vzťah, ktorý nebudú ohrozovať vášne, strach z nevery. A tajomstvo budete poznať možno iba Vy dvaja.

Autor otázky - ja. Odpoveď PhDr. Eva Jaššová PhD.
PhDr. Eva Jaššová PhD. pôsobí aktívne ako psychologička, politologička, slovenská novinárka a mediálna odborníčka.

Zdroj:http://zena.atlas.sk/sluzby/poradne/psychologicka-poradna/nemam-rada-sex/571459.html

Manželské páry, ktoré ma niečím oslovili

2009-05-03T17:27:00.069+02:00

Izabela Parmská a jej manžel Jozef II.

Jozef II. (1741 - 1790) bol najstarším synom Márie Terézie a Františka Lotrinského. Patril k hlavným predstaviteľom osvietenského absolutizmu a rakúskeho centralizmu. Pomocou reforiem zhora sa snažil odstrániť staré inštitúcie. Jeho úsilie sa označuje ako jozefinizmus. Bol dvakrát ženatý, v rokoch 1760 až 1762 s Izabelou Parmskou a v rokoch 1764 až 1767 s Máriou Jozefínou Bavorskou. Izabela jeho prvá manželka, zomrela vo veku 22 rokov na kiahne. Prekonala dva potraty a dcéra v detskom veku umrela. Mužského potomka nesplodil. Jozef bol do nej celkom zamilovaný, no ona ho určite nemilovala celým srdcom, lebo po jej smrti našiel mileneckú korešpondenciu s jeho sestrou Kristínou. Druhé manželstvo uzavrel zo štátnických dôvodov. Po smrti Jozefy sa viac neoženil.

Vo všetkých otázkach mal opačný názor ako jeho matka. Kým Mária Terézia duchom bola ešte v čase protireformácie, bol Jozef už pravý osvietenec, ovplyvnený najmä francúzskymi osvietencam. Prejavilo sa to jednak v tom, že v čase, keď bol spoluvládcom, ho jeho matka nenechala nič robiť a jednak po smrti Márie Terézie v tom, že sa Jozef snažil všetko zreformovať; keďže to však urobil príliš unáhlene a rýchlo, veľa z jeho reforiem nakoniec stroskotalo.V roku 1790 nečakane z prepracovanosti zomrel. Zostal bezdetný.
Charlotta Garrigue-Masaryková a jej manžel Tomáš Gariggue MasarykCharlotta sa narodila v Broklyne. Študovala v Lipsku, kde pri návšteve svojej kamarátky zo štúdia na lipskom konzervatóriu, prvykrát uvidela svojho budúceho manžela Tomáša. Po sobáši sa presťahovali najprv do Viedne a neskôr do Prahy, kde sa začala učiť po česky. Mali 6 detí, z toho len 4 sa dožili dospelosti: Alicu, Herberta, Jana a Olgu. Charlota pôsobila v ženskom hnutí, podporovala rozvoj českého ženského školstva, stala sa stúpenkyňou českej sociálnej demokracie, ale odmietala marxistickú teóriu nevyhnutnosti triedného boja. Spropagovala hudbu Bedřicha Smetanu písaním do amerických novín.Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik, poslanec rakúskeho ríšskeho snemu, novinár a prvý prezident Československej republiky. Vo svojich vyjadreniach na Slovensku a voči Slovákom (vrátane amerických Slovákov počas prvej svetovej vojny) sa vydával za zástancu Slovákov a autonómneho Slovenska (napríklad roku 1918 výrok: Bude slobodné Česko a bude slobodné Slovensko... Každá vetva bude pánom vo svojom dome), ktoré však za jeho prezidentovania nikdy nevzniklo.

A najdôležitejšie je, že T. G. Masaryk bol feminista. Ostro odsúdil nadradzovanie sa mužov nad ženami. Upozornil, že muži často unikajú od povinnosti, od rodiny , od výchovy svojích potomkov. Kritizoval, že muži vyhľadávajú mužskú spoločnosť, predovšetkým krčmy a odsúdil návštevy mužov v nevestincoch. T. G. Masaryk - priamo označili katolícku cirkev ako škodlivú a poškodzujúcu ženy, pretože cirkev dodnes hlása manželstvo ako prostriedok na rozmnožovanie, akokeby ženy boli len stroje na rodenie detí.

Pomáhal v domácnosti, hral sa s deťmi. Prijal manželkyne meno, namiesto obvyklého zvyku, keď ženy preberajú manželové priezvisko. Vyslovili názor, že domáce práce a výchova detí je rovnako náročná ako väčšina platených zamestnaní. Považoval za nemorálne a nečestné od mužov, že si z manželiek robia slúžky, kuchárky, milenky, ošetrovateľky, rodičky a vychovávateľky detí. Upozornil, že sami muži ničím duchovným či citovým alebo intelektuálnym do vzťahu neprispievajú, a už vôbec ženám v ich povinnostiach nepomáhajú.Tvrdil, že skutočná emancipácia sa týka najprv vnútorných postojov, hlásal nutnosť vykoreniť mužský zvyk brať nadradenosť mužov ako samozrejmosť. Je smutné, že v súčasnosti ani na Slovensku ani v Čechách nemáme muža tak vzdelaného, prirodzenej autority, charizmy, ktorý by sa zasadil o rovnoprávnosť žien.

Vladimír Volma (2002) píše:
„Netvrdíme, že by hnutí za rovnocennost nemohla podnítit žena. V dnešní společnosti však bude každá žena v podobné roli vystavena nevybíravým útokům neprobuzených mužů. Zdá se to paradoxní, ale návrat ženství do společenského života je úkolem hlavně pro muže. Kdo lampu zhasl, nechť ji znovu rozžehne."

"Myšlenky pronesené mužem vedou ostatní muže přinejmenším k zamyšlení. Tytéž myšlenky pronesené ženou ve většině mužů vzbudí nesouhlas a odpor. Vysvětlení? V patricentrickém světě je muž muži přítelem, zatímco žena je muži pouhým objektem sexuální touhy. O možnosti přátelství mezi ženou a mužem se pochybuje.“
Výroky tatíčka Masaryka o svojej milovanej manželke Charlotte:

"Bez ní bych si nebyl ujasnil smysl života a svůj politický úkol."

"Američanka se stala Češkou, mravně i politicky. Věřila v génia našeho národa, pomáhala mně v mých bojích politických a v celé politické činnosti. Až tehdy za války, za hranicemi, jsem musel pracovat bez ní, ale věděl jsem, že jednám ve shodě s ní. Bývaly vůbec chvíle, kdy jsem – od ní vzdálen – souběžnost našich myšlenek na dálku přímo cítil. Nemyslím, že to je telepatie, ale paralelní myšlení a cítění lidí,kteří se ve všem shodují a dívají na svět. Žena – to bylo její přesvědčení – nežije jen pro muže a muž nežije jen pro ženu: oba mají hledat zákony Boží a je uskutečňovat."

"Rodina – to byl hrad. Má žena byla v Praze cizí, z počátku nemluvila česky. Byla to žena velmi nadaná, které děkuju za mnohé… Už od počátku měla rovnováhu, které jsem se já musel teprv hodně těžko dobývat. Byla podivuhodně nadaná – matematika, šachy, hudba, literatura. Při tom velmi náboženská, unitářka. Velký vliv na děti. Byla to nejlepší, čím může být žena muži v rodině."

Záver:

Veľmi sa páčia muži vzdelaní, veľkého ducha, myslitelia a reformátori a hlavne veľkej úcty k ženám.Zdroj:
wikipedia.sk
wikipedie.cz
intimnosti.cz

Každá žena je pekná

2009-04-21T17:47:00.027+02:00

Ako príklad môže slúžiť Susan Boyle, účastníčka na show Britain´s Got Talent 2009. Skutočná krása ženy nespočíva v tom, aké má žena telo, či je pomaľovaná ako bojovník z kmeňa Apačov, nespočíva v anorektickej postave alebo v super moderných šatách. Ženy by sa mali vzdelávať, rozvíjať svoje schopnosti, zručnosti, vlohy a talenty. Prázdne parádenie, chudnutie, nakupovanie módnych blbostí mohli nechať chlapom. Každá žena je pekná, lebo je žena, lebo je ľudská bytosť. Či má žena 18 rokov alebo 70 rokov, či má 50 kg alebo 90 kg, vždy je pekná, keby ženy si toto ženy uvedomili, zbavili by sa zbytočných komplexov, trápení, vyhadzovaniu peňazí za zbytočnosti.

Veď aj v prírode je samec viac nápadný, farebný a samica je výzorovo nenápadná, pretože žiadna samica a žiadna žena sa nemusí parádiť, lebo je pekná vždy. Pekná myslím ako ľudská bytosť, žiadna žena nie je škaredá. Len hlúpy a zakomplexovaný muž chce krásavicu, v zmysle mužskej predstavy a len múdry a zodpovedný muž chce ženu múdru, vzdelanú, talentovanú alebo dobrých povahových vlastností.

Na spravodajskom portály Sita sa píše: „ Video na internetovej stránke YouTube, na ktorom Susan Boyle spieva súťažnú skladbu I Dreamed a Dream, predbehlo svojou sledovanosťou aj videá s mužom, ktorý hodil topánku do Georgea Busha alebo víťaznú reč amerického prezidenta Baracka Obamu. Podľa spoločnosti Visible Measures video s Boyle si do piatku pozrelo 47,7 milióna ľudí a získalo 125-tisíc komentárov.

Zdroj:
webnoviny.sk
Viac informácií na:
blogspot.com(1)
blogspot.com(2)
en.wikipedia.org

Je rodičovstvo vznešené a zaslúži si glorifikáciu?

2009-04-18T15:16:00.030+02:00

Kladiem si otázku: „ Je mnohodetná matka alebo mnohodetný otec viac než bezdetní jedinci?" Sú ozaj všetci tí čo sa hrdia, že sú otcami a matkami, kompetentní rodičia? Keby sa mali skladať skúšky, či je jedinec spôsobilý na vykonávanie rodičovskej role. Kto by obstál? Ja osobne si myslím, keď budem veľmi zhovievavá, že maximálne 50 % rodičov, by zložilo pomyselnú skúšku. Koľko otcov a matiek, narobí viac škody, trápenia na novom človeku, na vlastnom potomkovi, než osohu? Určite tu bude nejeden prípad.

Prišla som na niekoľko dôvodov, prečo ľudia chcú vlastné potomstvo. Všetko sú len veľmi nízke pohnútky či motívy, ide vyslovene o egoizmus a nič vznešené, čo by si zaslúžilo ovácie. Vymedzila som tieto dôvody:
1. Aby niekto pokračoval po nich, keď tu už nebudú, ide o strach z vlastnej pominuteľnosti.
2. Aby si tzv. zmysluplne vyplnili život, to znamená čistý alibizmus a kalkul. Pretože muž splodí a žena porodí dieťa ako pracovnú náplň svojho života. Myslia len na seba a ako vhodne zabiť čas. Nezamýšľajú sa nad tým, aké trápenie alebo aký život bude mať ich potomok, ktorý sa na svet nepýtal a narodil sa len čisto z vôle rodičov.
3. Aby mal kto po nich dediť majetky, pozemky, peniaze a domy, veď nedajú predsa štátu či charite.
4. Najnižší dôvod je, že chcú využiť dospelé či dospievajúce deti na to, aby sa o nich starali v starobe, chorobe alebo v iných ťažkostiach.
5. Najpodlejší dôvod je, že chcú svoje nesplnené túžby či priania realizovať cez svoje dieťa. Vôbec nedbajú, že je to samostatná a slobodná bytosť, ktorá môže mať iné záujmy a ciele vo svojom živote než boli záujmy a ciele rodičov.

Na záver chcem upriamiť pozornosť na skutočnosť, že som ešte nikdy nepočula dôvod u otcov ploditeľov a matiek rodičiek, že by chceli mať dieťa z nejakej vyššej a vznešenej pohnútky, napríklad mať dieťa preto, aby poskytli štátu pracovnú silu a podobne.

PS: Aj zdravé zvieratá vychovajú a postarajú sa o potomstvo. A vôbec nepožadujú vďaku či glorifikáciu. Urobili len to čo im kázal pud, nič viac a nič menej. Nič záslužné. Sú vykonávači vôle vlastného pudu a to je všetko. Rodič, ktorý vychová a postará sa o dieťa - koná následkom toho najnižšieho pudu. Vychovať a postarať sa o dieťa nie je žiadna zásluha ani dobrý čin. Je to len a len obyčajná povinnosť, ktorá vyplýva pre každého rodiča zo zákona, ako aj pre veriach je to povinnosť vyplývajúca z predpisov daného náboženstva. Ak niekto dobre vychová a postará sa o dieťa je to vždy len a len dobré urobená povinnosť, keďže sa rozhodol preniesť vlastnú DNA. Dieťa (mláďa) nemôže za to, že sa narodilo, a keď sa narodilo tak u normálnych a zdravých živočíchov je pudom zabezpečené ich prežitie a ochrana.

Ukrývaný konkubinát Mikloška alebo abstinujúci homosexuál?

2009-03-09T17:39:00.022+01:00

Akýsi kňaz Duda napísal, prečo kresťania nemôžu voliť pani profesorku Radičovú. Vraj preto, že žije vo verejnom konkubináte s pánom Riapošom. Súhlasím, z hľadiska ich kostolných predpisov, to nie je v poriadku. Ale zamýšľam sa na tým, že kňaz Duda mal vyzvať všetky veriace ovce a barany, aby nevolili Mikloška za prezidenta, lebo ten až do šesťdesiatky odmietal ženy, aspoň verejne to tak hlásal.

Existujú dve možnosti buď je Mikloško skrytý homosexuál, ktorý sa rozhodol abstinovať (ale ktovie či abstinoval) alebo ako sa aj priznal mal dlhoročné priateľky a neverím, že by sa spolu len modlili. Takže čo je lepšie? Koho voliť? Pani profesorku Radičovú, skutočnú osobnosť, ktorá sa verejne hlási k svojmu vzťahu na rozdiel od farizejský utajovaných vzťahoch u Mikloška (možno nielen žien ale aj mužov)? Keď si šarmantná, inteligentná a vysoko erudovaná pani profesorka vybudovala vzťah k telesne hedikepovanému pánovi Riapošovi, takže ju nikto nemôže podozrievať, že má vzťah len za tým jedným ako sa ľudovo hovorí.A vidno tam úprimnú lásku a šťastie u obidvoch.

U Mikloška išlo o chladný kalkul, starý pán si vzal o dvadsať rokov mladšiu peknú ženu, aby mal na staré kolená opatrovateľku a samozrejme, že sa už v jeho veku neočakáva žiaden výkon v posteli, takže si to načasoval dobre.Preto si myslím, že radšej kresťania majú voliť čestnú a priamu pani profesorku Radičovú, ktorá žije v konkubináte oveľa kratšie než žil Mikloško, prakticky až do 60roku veku. A Radšej voliť človeka, ktorý to čo hlása aj žije.

Nevolím Mikloška, lebo žil do 60 tky vo farizejsky utajovanom konkubináte a žil v ňom celé desaťročia.
Zdroj inšpirácie:
atlas.sk

Mužské bytostí sú nedokonalé ženy v mužskom tele.

2009-03-04T16:33:00.021+01:00

Takáto mužská bytosť musí prežiť svoj život v mužskom tele a spoznávať realitu nedokonalým mužským poznávaním a prežívaním, ktoré je oproti ženám v ženskom tele, plytké a slabé. Príroda im na kompenzáciu dala viac svalovej hmoty, ale ubrala na rozumových kompetenciách.

Z toho dôvodu sa niektorí muži, ktorí nemajú bázeň a posvätnú úctu k ženám správajú ako neriadená a agresívna hora svalov. Tie mužské bytosti, ktoré pochopili svoju vinu a chcú sa polepšiť a stať sa dokonalejšími bytosťami v budúcom živote, chcú a túžia sa stať najdokonalejšou bytosťou, t. j. ženou, sa správajú rozumne, zodpovedne, čestne, morálne a neagresívne. Vychádzajúc z predpokladu, že celá ľudská populácia sú vlastne ženy, jedná časť dokonalých žien v ženskom tele a jedna časť nedokonalých žien v mužskom tele, sa dajú muži ako bytosti akceptovať.

Muži sú naše choré sestry, ktoré potrebujú, aby sme mi dokonalé ženy v ženských telách im dali šancu sa stať z nedokonalej bytosti dokonalou. Skutočnosť je taká, že tú šancu majú mužské bytosti jedine, len počas ľudského života na zemi. Také čosi ako očistec po smrti, ktorý by ich posunul k dokonalým bytostiam neexistuje. Preto by si mali muži uvedomiť túto možnosť a začať sa správať s náležitou úctou a bázňou k ženskému pokoleniu. Majú jedinečnú šancu stať sa pomocníkmi a spolupracovníkmi žien aj ochrancami a opatrovateľmi vyšších a dokonalejších bytosti -žien. Ak žena zvolí a dá súhlas nehodnej bytosti - mužovi, aby mohol kráčať po jej boku, je to pre neho výnimočná príležitosť, ktorú by si mal náležite vážiť a tak sa aj počas celého vzťahu či zväzku správať k vyššej a dokonalejšej bytosti k žene.

Záver: Keď budem vnímať muža ako nedokonalú ženu, ktorej treba pomôcť a dať šancu, tak budem mať opäť o krok bližšie k mužom.
Inšpiratívne čítanie o Bohyniach: tu

Dvojnásobný vrah a sadista - policajt postavený pred súd

2009-03-02T19:04:00.016+01:00

Podľa tvnoviny.sk, zo dňa 3.2.2009, brutálneho policajta, ktorý neadekvátne dobil 15 ročné dievča, súd obvinil z ublíženia na zdraví 4. stupňa. Ako uvádza hore uvedený zdroj, dievčina nepodala sťažnosť voči konaniu policajta a ani o prípade nehovorí. Čo sa jej veľmi čudujem, pretože, keby na mňa položil ruku nejaký muž, tak si to odskáče aj s úrokmi. Čo je chvályhodné na prípad poukázal iný policajt, ktorý o agresorovi referoval nadriadenému. Muž, ktorý to nahlásil má u mňa veľké plus. Pravdepodobne súdnemu stíhaniu sa nevyhne ani druhý policajt, nakoľko pomáhal pri brutálnej neoprávnenej bitke dospelého trénovaného muža voči 15 ročnému dieťaťu.
Zdroj:
tvnoviny.sk

15 ročné dievča brutálne dobité policajtom

2009-03-01T20:15:00.022+01:00

To čo má toto byť? Bolo to neprimerané a dievča si len vyzulo topánky. Keď toto urobí muž žene, hoci ona je väzeň a on je policajt či strážca je to neadekvátne. Otázka znie:"Je dievčina vo väzení oprávnene"? Možno aj nie, preto bola naštvaná a vidno to aj na spôsobe vyzúvania topánok. Ten policajt či strážca musí byť človek s nízkym IQ. Keď som uvidela, čo dokáže urobiť dospelý vytrénovaný muž 15 ročnej dievčine, ešte nedospelej osobe je nepochopiteľné a poburujúce. Ten muž je sociopat a nemá pracovať tam, kde pracuje. Jeho reakcia nebola zodpovedajúca, na jej konanie. Len si vyzula s nervami topánky, ale nechytila topánku do ruky a nezamierila na neho. Takého muža by som dala vykastrovať, aby nemal mužský agresívny hormón.

Zahraničné a naše spravodajstvo k prípadu:
rightpundits.com
guardian.co.uk
tvnoviny.sk

Kvetinkári a zvieratkári

2009-02-08T17:39:00.020+01:00

Žijeme v takej čudnej neosobnej dobe, kedy sa ľudia navzájom boja ísť do hlbšieho vzťahu. Buď kvôli prežitému sklamaniu alebo z obavy pred prehrou. Ranené ego a emócie sú nepríjemné a rovnako to veľmi bolí. Trhový mechanizmus pre ľudí znamená asi toľko, že ich prvoradou úlohou je prežiť.

K prežitiu človek potrebuje jedlo, odev a strechu nad hlavou. A často obavou o tieto základné existenčné potreby mu nezvýši čas ani energia na budovanie vzťahov či partnerstiev. Tiež aj rozpad partnerstva alebomanželstva, znamená okrem emocionálnej traumy aj existenčnú otázku, napr. bývanie. Napriek týmto nepopierateľným faktom, mne osobne sa nepáči, že nastala doba, kedy si ľudia namiesto ľudí zaobstarávajú zvieratá alebo zaplavia celý byt kvetinami ako nejakí maniaci. Absolútne nerozumiem tomu, že sú ľudia, ktorí obracajú každý korunku (cent, euro), aby prežili. A na strane druhej sú ľudia, ktorí kupujú psom šaty, kupujú im všelijaké koláčiky pre zvieracích miláčikov a podobne. Úplne scestné mi príde, stavať pomníky uhynutým zvieratám a nosiť na pomníky kvety, páliť sviečky, a pritom možno majú svojich ľudských predkov na cintorínoch, ale ich nenavštívia neupravia hrob či nezapália sviečku ako je rok dlhý.

Nerozumiem tomu, že ľudia kašlú na iných ľudí a často aj na najbližších a mojkajú sa so psami, mačkami, škrečkami, potkanmi, myšami. Príde človek domov a nechá sa oblizovať so psom. Viem, že existujú ženy, ktoré sa nechávajú trtkať psami, a že existujú muži, ktorí vykonávajú sexuálne styky zo zvieratami. Nerozumiem tomu. Potom takí kvetinári. Muži dnešnej doby pestujú kvety ako o dušu, často kvetinami založia celý byt. Je to doslova mánia. Nemám to rada a nepáči sa mi to. Pýtam sa:"Je málo ľudí na svete, že ľudia rozprávajú sa so zvieratami, mojkajú, obliekajú, bozkajú aj obcujú? Je toto vôbec normálne?"

Iné je zooterapia, lenže tá slúži na liečebné účely. Tiež súhlasím s ochranou a tvorbou životného prostredia, odsudzujem týranie zvierat a podobne. Rovnako rozumiem, že chovať napríklad strážneho psa na dvore, pestovať kvety pre radosť. No nepáči sa mi, ak z chovania zvierat a pestovania kvetov vznikajú vzťahy až partnerstvá, ktoré sú patologické a scestné. A toto je realita, že človek otvorí dvere bytu a namiesto pozdravu ľuďom sa prihovára a víta so psom:"Ahoj Rexo, pán je už doma." Každopádne si myslím, že človek by sa mal kamarátiť s človekom, vytvárať partnerstvá a vzťahy s človekom. Zviera ku zvieraťu, rastlina ku rastline a človek ku človeku

Je manželstvo až taká veľká výhra?

2009-02-04T21:54:00.018+01:00

Mám dilemu, ak žena nechce dieťa z určitého dôvodu, ktorý nechcem bližšie špecifikovať, má zmysel vstupovať do manželstva? Poviem to rovno, aké výhody a aké nevýhody to prinesie žene, ak sa rozhodne pre taký krok v dnešnej dobe a v kapitalistickej spoločnosti?

V predchádzajúcich článkoch som nebrala do úvahy tento fakt a trend ako sa dnes žije. Prvoradým záujmom či potrebou, je potreba prežiť a žiť ako tak solídne. Myslím, že nielen ja sama, ale aj vy ostatní to vidíte vo svojich rodinách u kamarátoch a známych, že dnes, ten kto má peniaze, tak si kúpi vlastný byt, aby ho nadobudol za slobodna a v prípade rozvodu sa nemusel deliť s ex manželom. Je to sebecké a vypočítavé, ale na druhej strane pochopiteľné, každý sa bojí o svoj život a prežitie a nikto nemá chuť skončiť pod mostom. A každý sa istí ako vie. Už teraz pomaly rozumiem, prečo mladí ľudia žijú na "hromádke" a nechcú sa sobášiť, pokiaľ partnerka nie je tehotná alebo pokiaľ neplánujú spolu založiť rodinu a mať deti. Deti si zaslúžia žiť v harmonickej a funkčnej rodine, aby bol zabezpečený ich zdravý osobnostný vývin. Ozaj som prišla nato, že som žila v omyle a ako model som si zobrala spôsob žitia a také rodinné modely, aké boli pred 30 či 50 rokmi.

Ja som si myslela, že na osamostatnenie sa, či vlastnenie nehnuteľnosti sa žena potrebuje vydať. Podceňovala som sa, ale aj ženy ako také. Je ešte vo mne ten starý model, že žena potrebuje vlastného manžela, aby sa mohla realizovať a mala vyšší status a ako taký komfort. Veď dnes ženy zarábajú, síce stále o jednu tretinu menej za tú istú vykonanú prácu ako muži, ale pracujú a zarábajú. Nemusia a nie sú závislé na mužoch, ktorí ich takto mali vo svojej moci. Dávala som svoju spásu a nádej na tzv. svetlú budúcnosť do rúk budúceho partnera. Ale je to manžel alebo nejaký muž čo ma obrazne povedané spasí? Nie. Žena sa musí pomôcť sama, nebáť sa a zobrať svoj život do vlastných rúk. Len samú seba žena môže spasiť, obrazne povedané. Byť sebestačná, mať vlastný byt alebo pre tie mimoriadne bohaté vlastný dom. Musím si zobrať príklad od mužov. Oni sa vedia skôr osamostatniť, nadobudnúť nehnuteľnosť a sú sami sebe pánmi a neskôr aj svojím manželkám.

Pýtam sa:"Čo také dokáže muž urobiť čo žena nedokáže? Má azda muž lepší rozum alebo má šikovnejšie ruky?" Nie. Muž ťaží zo spoločenských výhod. Naša spoločnosť doposiaľ viac výhod, šancí a príležitostí dáva stále nespravodlivo a neoprávnene mužom na úkor žien, aj keď je legislatívne zakotvená rovnosť. De iure máme rovnosť príležitostí, ale de facto to tak reálne zatiaľ nie je. Napríklad u mňa je to tak, že ma paralyzuje strach a predsudky, že žena sa dostane na výslnie, prípadne k životným istotám cez manželstvo. Mýlila som sa. Žena musí spolupracovať s inými mužmi, lebo tí sú stále pri kormidle moci a pri zdrojoch, ale nemusí sa rovno vydávať. Dnes nikto nedá nikomu nič zadarmo. V poriadku aj ja sa tejto filozofie držím a tiež už som taká. Musím sa prispôsobiť podmienkam a dobe,aby som prežila bez ujmy na zdraví.

Z lásky a z dobrého slova sa človek nenaje ani nezaplatí inkaso. Myslím, že svetom hýbu peniaze, aj keď paradoxne finančný systém, ktorý vlastne stojí na dôvere sa zrútil a máme tu finančnú a hospodársku krízu. Ideály sú potrebné a povznášajú ducha, ale človek má fyzické telo, ktoré sa nedá ignorovať. A povedzme si na rovinu, málokto z ľudí je svätec, že mu stačí prebývať v nejakej jaskyni a požívať korienky a lesné plody. Myslím, že tradičný model rodiny: otec, matka a deti je pomerne často zastúpený, ale prichádzajú aj nové modely napr. osamelá matka s dieťaťom, súžitie dvoch ľudí bez sobáša ale pomerne často je to aj život osamelo žijúceho človeka v podnájme alebo vo vlastnom 1 či 2 izbovom byte.

Oplatí sa ísť do vzťahu a riskovať slobodu, byť obmedzovaná, keď žena nechce mať dieťa? Na čom vlastne stojí manželstvo muža a ženy? Podľa mňa najsilnejším putom čo drží manželský subsystém pohromade je potomstvo a sex. Vzťah, ktorý však stojí len na sexe je skôr či neskôr odsúdený na zánik, lebo časom potreba sexu klesá a aj potreby partnerov sa rôznia. Ak pominie potreba sexu alebo pôjde o skôr sviatočnú činnosť, udrží sa taký vzťah? Nie. Preto si myslím, že ľudia žijú na "hromádke" alebo každý sám vo svojom byte. Nie je nič čo by tých dvoch držalo pokope, pokiaľ nemajú potomstvo, ktoré je najsilnejšie puto. Ľudia sa nechcú alebo boja viazať, ale hlavne nechcú kvôli neúspešnému vzťahu sa dostať do existenčných problémov. Izolácia a individualizácia ľudí je veľmi vysoká. Mnohí žijú vo svojich ulitách. A vzťahy či už kamarátske alebo partnerské sa realizujú elektronicky vo virtuálnej realite cez písmená na internete, prípadne cez smsky z mobilu. Napríklad, taký človek po 30tke alebo 35tke má už svoje zvyky a svoj vlastný spôsob žitia, trávenia voľného času a je už problém prispôsobiť sa inému človeku.

Mali by sme si zvyknúť, to hovorím aj sama sebe, že čoraz viac bude pribúdať osamelo žijúcich ľudí vo vlastných či prenajatých bytoch. Myslím, že aj štát aj podnikateľské prostredie by malo brať do úvahy tieto potreby, a že sa bude stavať viac jednoizbových bytov. V podstate je to jedno, ten aktívny či produktívny vek, ak má človek šťastie a schopností prežije od rána do večera v práci a na vzťahy nie je čas, chuť ani energia. Dôchodkového veku sa mnohí z mojej generácie ani nedožijú, pretože budeme musieť byť v pracovnom procese do vysokého veku, a pri takomto tempe a nárokoch, nebude reálne to splniť a dožiť. Čo sa týka staroby, to už bude otázkou domovov dôchodcov a iných zariadení a tiež sociálnych služieb a pomoci. Kvalita a servis sociálnych služieb sa bude odvíjať od finančných možnosti toho ktorého klienta - seniora.

Typy ľudí, ktorí sa mi nepáčia

2009-02-03T09:00:00.023+01:00

Ako pozorovateľka ľudí a života som došla k takému triedeniu ľudí:

Veľmi milí, úslužní a ochotní. Navonok sú milí aj pomôžu, ale na úkor vlastnej rodiny. Cudzí sú pre nich viac než vlastní členovia rodiny. Taký človek je dobrý kamarát ale zlý partner alebo manžel alebo rodič. Väčšinou ide o ziskuchtivých ľudí a kalkulantov. Sú prvotne ochotní, ale ihneď premýšľajú ako využiť kontakty a schopností daného človeka.
Ľudia veľmi pobožní a priveľmi veriaci, ktorí celý voľný čas trávia modlením a chodením do kostola, na púte a podobne.
Ľudia, ktorí sa správajú priveľmi slušne, škrobene. V rodine sa zvyčajne taký jedinec ventiluje a ukazuje svoju pravú tvár, ktorá má ďaleko od slušného a inteligentného človeka. Doma sa obvykle správa buď ako chrapúň alebo ako vládca sveta.
Ľudia typu vysávač. Chcú druhého len využiť a zneužiť. Chcú vytiahnuť informácie, využiť služby, pomoc ,vecí od iného, ale sami nič nie sú ochotní dať či oplatiť.
Skupáňov, držgrošov a malicherných ľudí.
Ľudí, ktorí sú tí najmúdrejší na svete, každého poučujú a myslia si, že ich spôsob je najlepší.
Násilníkov, bitkárov, ktorí zásadne si dovoľujú len ku slabším, predovšetkým k ženám, k deťom a k seniorom.
Ľudí na niečom závislých, ako sú drogy, alkohol, gamblerstvo, fajčenie.
Ľudí, ktorí na úkor vlastnej rodiny a vzťahov, stále prijímajú nejaké návštevy a kamarátov. Viac žijú pre kamarátov ako pre rodinu, manželstvo. Rušia súkromie, intimitu a pokoj členov rodiny. Robia z obydlia holubník, kde má každý dvere otvorené alebo to tiež môžem nazvať zoologickou záhradou, kde každý cudzí chodí očumovať.
Falošných ľudí, pokrytcov a neúprimných.
Lenivcov a ľudí bez záujmov či koníčkov.
Materialistov a karieristov, ktorí neuznávajú vyššie hodnoty, zásady slušnosti, morálku, normy, zákony, skromnosť, poslušnosť, ľudskosť a spiritualitu v akejkoľvek forme.

O bývaní

2009-02-01T11:46:00.014+01:00

Pozorne vnímam ako žijú moji rovesníci Husákove deti (ročníky 70), respektíve generácia mladšia, teda ročníky 80. Čo som mala možnosť vidieť a počuť, vytvorila som si nasledovnú štruktúru o bývaní:

Bývanie v pôvodnej rodine. Buď ako vydatá so svojou rodinou alebo sama (rozvedená, vdova, slobodná).

Bývanie v podnájme. Väčšinou ľudia migrujú z menších miest, respektíve vidieka do veľkých miest za účelom zamestnania sa. Vo veľkých mestách, potom spoločne bývajú v jednom byte viacerí ľudia. A ešte sem patrí aj bývanie 1 človeka v podnájme.

Bývanie vo vlastnom byte či dome ako osamelo žijúci človek alebo ako vydatá so svojim potomkami, prípadne bez potomkov. Každé z týchto bývaní má svoje plusy aj mínusy. Skúsim ich rozobrať zo svojho uhlu pohľadu.

Bývanie v pôvodnej rodine ako vydatá s vlastnou rodinou, má výhodu v tom, že je okamžite k dispozícií starý rodič ako opatrovateľ alebo opatrovateľka detí. Ak sú tam aj slobodní súrodenci, sú k dispozícií teta alebo ujo. Náklady na bývanie sa pomerne rozložia podľa počtu osôb a predpokladanej reálnej spotreby. Spoločné práce, napríklad v záhrade, pri zaváraní – viac rúk, skôr sa práca urobí. Stále ktosi je v dome a človek netrpí samotou, na druhej strane si každý z členov volá svoju rodinu, priateľov na návštevu , a vtedy sa môže stať, že oberá iných o súkromie a pokoj.

Nevýhodou je to, že obvykle starnúci rodičia alebo už len jeden rodič je ako keby hlavou tejto širšej rodiny a snaží sa riadiť život, čas a aktivity ostatných členov, podľa svojich predstáv. Takto spolu žiť môžu len vysoko tolerantní ľudia, ktorí dokážu urobiť kompromisy, vedia si jasne vytýčiť hranice, aby jeden druhému nezasahovali do súkromia. Veľmi dôležité je na začiatku si určiť pravidlá a tie dodržiavať, aby spolužitie bolo príjemné a nie stresujúce.

Bývanie v pôvodnej rodine ako slobodná, rozvedená či vdova. Ja môžem opísať len bývanie slobodných, lebo sama k ním patrím aj kamarátov a kamarátky mám väčšinou slobodné. Výhoda je v tom, že človek nikdy nepríde do prázdneho bytu a stále je tam nejaká ľudská bytosť. Náklady na bývanie sa tiež delia, teda slobodná platí len adekvátnu čiastku, ale niekedy aj viac, ale zase nedá sa všetko prerátavať na haliere, vlastne teraz už centy. Nevýhoda je, že stále je v očiach žijúcich a starnúcich rodičov ako dieťa čo sa týka práv, ale povinnosti sú samozrejme ako na dospelého. Tu vidím asymetriu a nespravodlivosť, ale s tým nič nenarobím. Viac menej je dospelá, slobodná osoba pod kontrolou, aj keď to rodičia nemyslia v zlom, ale niekedy to poriadne lezie človeku na nervy.

Veľkou nevýhodou je, že slobodná je často využívaná na rôzne práce a služby svojich rodičov a tiež svojich ženatých či vydatých súrodencov. Slobodní, ak sú to dobrí, ochotní a nesebeckí ľudia často sú využívaní ako bezplatný servis na domáce práce, umývačky riadu po oslavách, opatrovanie deti, pomáhajú bezplatne ženatým či vydatým súrodencom, ktorí už majú vlastné rodiny. Nespravodlivé na tom je to, že ženatý či vydatá má väčšiu úctu od rodičov aj od ľudí než slobodní jedinci, aj keď v konečnom dôsledku väčší úžitok aj väčšej pomoci sa dostane rodičom práve od tých slobodných.

Bývanie v podnájme. Po prvé je to pocit neistoty, pretože človek vie, že tam môže bývať len do istej doby a potom sa musí presťahovať. Ďalej je to otázka financií, ak nezaplatí včas môže prísť o bývanie, ale to koniec - koncov je aj u každého bývania. Kameňom úrazu je, že spolu bývajú dospelé osoby, s rôznymi hygienickými návykmi, zvykmi s rozdielnymi povahami a spôsobmi, ktoré si odniesli zo svojej pôvodnej rodiny.

Niekedy to môže byť pozitívne, ale niekedy je to na nevydržanie, prípadne si to vyžaduje silnú osobnosť, toto všetko vydržať. Výhodou je, že sa náklady na bývanie zodpovedajúco rozložia, podľa počtu nájomníkov. Nevýhodou je strata súkromia a akceptácia rôznych cudzích ľudí. Ak býva v podnájme jeden človek, predpokladá to, že má dosť vysoký príjem a zvládne to platiť sám a tiež, že má dostatok financií v zálohe, v prípade straty príjmu alebo poklesu príjmu. Tiež je tu neistota, lebo nemusí byť zmluva opäť obnovená a znamená to hľadať si ďalší podnájom.

Podnájomníci sú v neustálom strese a sú to ako keby veční pútnici a chýba im vlastný stabilný domov, ktorí by im prinášal pokoj a istotu a bezpečie. Výhoda je pocit osamostatnenia sa od rodičov a ich bezprostredného vplyvu a nárokov rodičov voči svojím deťom. Títo podnájomníci – prejavili istú dávku samostatnosti a prevzali na svoje plecia svoje žitie, za predpokladu, že všetko financujú zo svojich príjmov a nevyužívajú peniaze a pomoc rodičov.

Bývanie vo vlastnom dome či bytovke pre rodiny respektíve pre manželov je podľa mňa optimálne.

Bývanie vo vlastnom byte či dome ako osamelo žijúci človek, predpokladá dobré finančné zabezpečenie, dobrý príjem. Výhoda je v tom, že človek si je sám sebe pánom. Je to pocit istoty, bezpečia a materiálneho zabezpečenia, čo je v dnešnom svete plnom neistôt veľmi dôležité. Na druhej strane, bývanie dlhodobo samému človeku negatívne ovplyvňuje psychiku a následne aj fyzické zdravie. Keď sa mu niečo v byte stane alebo je chorý, nie je mu kto bezprostredne pomôcť a musí niekomu z vonka volať o pomoc.

Bývať sám znamená, že stále si musí človek niekoho volať na návštevu alebo sám musí mať okruh priateľov, známych či rodiny, ktorých pomerne často navštevuje, keďže nemá vlastného partnera, manžela alebo vlastné deti. Samozrejme výhodou je to, že sa môže venovať svojím záujmom, koníčkom a rozvoji svojej osobností. Myslím si, že človek je bytosť sociálna a potrebuje niekoho blízkeho, s kým by zdieľal spolu domácnosť, rovnako aj radosti a starosti. Môj názor je taký, že človek má žiť s človekom.

Neviem čo je najlepšie, asi pre každého niečo iné, keďže akýkoľvek spôsob bývania a spolužitia prináša aj negatíva aj pozitíva. Čiže záleží to od osobnostných vlastností človeka, od jeho preferencií, ale aj o jeho možnostiach , ktoré môžu byť podmieňované jeho zdravím, financiami, ochotou vybočiť zo zabehaného stereotypu a odvahu skúsiť niečo iné.

PÁR ÚVAH O FEMINIZME - Nevinní trpia najviac (autor: Štefan Konkoľ)

2009-01-31T13:16:00.020+01:00

Hneď na začiatok chcem jasne povedať, že niektorí muži sú zlí. Sú násilnícki, ožierajú sa a veľa si o sebe myslia. Často sú to pritom len bezcenní paraziti. Terorizujú svoje manželky a svoje deti. Nespravodlivosť a mizéria, ktorú spôsobujú je veľká. Takýchto mužov by mali bičovať na námestiach a ja by som prvý bral do ruky bič. Nanešťastie mnohé ženy si povedia „lepšie zlý otec ako žiadny“ a namiesto rozvodu ticho trpia. Deti na toto len doplácajú a vyrastá nová zmrzačená generácia. Chlapci si myslia, že muži sa majú chovať tak, ako sa chovali ich otcovia. Dievčatá si myslia, že všetci chlapi sú takí, často si vyberajú zlých partnerov a neraz sa z nich stávajú feministky.

Feminizmus predstiera, že chce túto nespravodlivosť a mizériu odstrániť. V tomto smere by pripomína nacizmus, ktorý začal v Nemecku odstraňovaním nepochybných krívd Versaillskej zmluvy a nezamestnanosti. Odstránil ich – ale za akú cenu?! Podobne boľševizmus v Rusku odstránil kapitalistické vykorisťovanie – a zase za akú cenu?! V skutočnosti však feminizmus je bojom o moc. Špičkovým feministkám na ženách nezáleží – ukázala to veľmi jasne ich mimoriadne chabá reakcia na zvyšovanie dôchodkového veku žien. Feministky ženami v podstate opovrhujú . Tá, ktorá chce byť doma a starať sa o svoju deti je pre ne menejcenná. (Zaujímavé pri tom je, že keď nejaký muž chce ostať doma a starať sa o deti je pre ne hrdinom). Ak však žena chce byť pre ne hrdinkou, musí zabudnúť na svoju ženskosť a chovať sa ako chlap. Skutočným ideálom pre ne je žena, ktorá päsťou zrazí chlapa na zem. Pritom, samozrejme, takáto žena nie je o nič lepšia ako muž, ktorý päsťou zrazí na zem ženu.

Medzi ženami a mužmi sú rozdiely ako fyzické, tak psychické. Z toho nevyhnutne vyplýva, že na niektoré úlohy sú vhodnejší muži, na iné zas ženy. Je to veľmi výhodné, pretože rozličných úloh a problémov, ktoré ľudstvo pred sebou má je obrovské množstvo. Ak sa ženy a muži dopĺňajú, môžu ich lepšie riešiť. Feminizmus však nechce o nejakom dopĺňaní sa ani počuť. Na to je jeho perspektíva priúzka a jeho cieľom je ľudstvo zjednotené na jednej platforme a vedené ženami. Paradoxné je, že táto platforma by mala mužské charakteristiky. Znovu chcem zdôrazniť, že nespravodlivosť existuje. Cesta k jej odstráneniu je však iná. Zoberme si dve odvetvia medicíny - chirurgiu a pediatriu. Muži sa viac hodia na chirurgiu, pretože majú lepšiu priestorovú predstavivosť a väčšiu agresivitu. Ženy sú lepšie v pediatrii - majú lepšie verbálne schopnosti, sú jemnejšie a vedia lepšie zaobchádzať s deťmi. Chirurgovia vo všeobecnosti lepšie zarábajú a požívajú väčšiu úctu než pediatri.

Podľa feministických predstáv by sa táto zrejmá nespravodlivosť vyriešila, keby 50% chirurgov boli ženy a 50% pediatrov muži. V skutočnosti by to viedlo k poklesu úrovne v oboch odvetviach. Ak si aj niekto myslí, že to je cena, ktorú treba za zrovnoprávnenie zaplatiť, rýchlo zmení svoj názor, keď sa stane pacientom. Správnym riešením je zvýšiť platy a postavenie pediatrov na úroveň chirurgov. Prirodzene, žiadna žena by nemala byť zakázané byť chirurgičkou zato, že je žena. A ak má talent, mala by byť povzbudená, aby sa ňou stala – ale nie viac ako by mal byť povzbudený talentovaný muž. Masové povzbudzovanie administratívnymi prostriedkami, ako je tzv. pozitívna diskrimináci, okrem toho, že je nespravodlivé, znamená mrhanie prostriedkami a naháňanie nesprávnych cieľov. Taktika používaná feministkami spočíva v neprestajnom vyvolávaní káuz a ich testovaní na súdoch. Ak prehrajú, nič sa nestane - budú ďalšie kauzy. Ak vyhrajú, získajú precedent. Toto je pravdepodobne legitímne. Na nešťastie mnohé kauzy sa vyznačujú priam podliackou zákernosťou a trpia pri nich nevinní ľudia. Na ilustráciu spomeniem dve z Austrálie.

1. V Sydney bol elitný antiteroristcký oddiel. Volal sa SWAT (Special Weapons Army Team). Výcvik v takýchto oddieloch býva veľmi tvrdý. Počul som, že dokonca členov týchto kománd topili, až kým nestratili vedomie. Potom ich okamžite vytiahli z vody a resuscitovali, takže jediným následkom bolo zbavenie sa strachu z topenia. Pri jednom cvičení preberali zajatie teroristami a zviazaných cvičencov, medzi ktorými bola aj jedna žena, obtĺkali. Potom veliteľ výcviku žene nastriekal slzotvorný plyn pod sukňu. Okamžite bol obvinený zo "sexual harassmentu". Uznávam, že gentleman niečo také nerobí. Avšak teroristi nie sú gentlemeni a keď mne príde na pomoc antiteroristické komando (platené mojimi daňami) budem od nich čakať viac, ako žaloby na súde. V tomto konkrétnom prípade výsledkom bolo, že po celej sérii súdnych konaní a odvolaní, veliteľ výcviku, ktorý bol prvotriedny odborník, odišiel.

2. V istej strednej škole v NSW prišla jedna učiteľka oblečená do "hot pants" (horúcich nohavíc). Sú to veľmi tesne napasované šortky. Riaditeľ jej povedal, že keď ju vidí tak oblečenú, má starosti so svojim hormónmi. Nuž, nemusel to povedať, aj keď jeho povinnosťou bolo nejako zareagovať. Riaditeľ bol obvinený (už ani neviem či to bol harassment alebo diskriminácia) a nasledoval jeden súd za druhým. Učiteľka prestala pracovať, pretože bola "vystresovaná". Plat však brala aj ďalej a chodila pretekať na atletických stretnutiach, keďže to bola športovkyňa - bežkyňa. Po asi dvoch rokoch riaditeľ to už nemohol vydržať a odišiel. Vyhlásil, že nestratil pri tom všetkom zdravý rozum len vďaka tomu, že ho manželka neopustila a podporovala ho.

Nanešťastie nie každé manželstvo znesie takúto záťaž, do vzťahov sa postupne vnáša jed a nakoniec dôjde k zlyhaniu a rozpadu. Nevinné a v podstate bezbranné deti pri tom vždy trpia najviac.

Autor: Štefan Konkol
Uverejnené s láskavým súhlasom autora

Cenzúra je neschopnosťou prijať iný názor

2009-01-25T15:18:00.019+01:00

Slovensko patrí k západným kapitalistickým patriarchistickým krajinám, kde vládne pluralitná demokracia. Skončil socialistický totalitárny režim a vláda jednej ústrednej politickej strany.

Máme slobodu vyjadrovania sa. Existujú však skupiny ľudí či spoločenstvá, ktoré sú veľmi spiatočnícke, demagogické a fanatické, nepripúšťajú názor iný, než ten vlastný v mene ich ideológie. Kto raz vstúpi do spoločenstva katolických veriach, celý život prechádza procesom vymývania mozgov, zastrašovaním, a preto je z toho pekla ťažko utiecť a vymaniť sa mu. V peklo neverím, ale v to pozemské, ktoré robí politika RKC, len kvôli peniazom, moci a vplyvu ozaj existuje.

Počet veriach pre nich značí, viac financií, vplyvu a moci.Veriaci, ktorí majú nachádzať porozumenie, pochopenie, lásku a odpustenie, sú vedení k nenávistí k ľuďom iného presvedčenia a slúžia ako dojná krava pre ľudskú organizáciu RKC. Mám na mysli stránky, ktoré píše sfanatizovaná ultrakatolická mládež a pedagógovia, ktorí ich učia k nenávistí, k neznášanlivosti a k nadraďovaniu sa nad ľuďmi inej viery alebo ľudí bez viery alebo ateistov.

Má to až podobu sekty. Ako sa hovorí:„Ako bolo na počiatku, tak bude aj teraz aj naveky“ , totižto RKC vznikla ako sekta, potom si nekalými praktikami rozšírila moc a stala sa veľkou čo do počtu veriacich, ale aj bohatstvom a vplyvom, nič to však nemení na fakte, že sekta boli, sú aj budú. Čo evidentne dokumentujú praktiky týchto praktizujúcich katolíkov, ktorí chcú ovplyvňovať mienku národa. Ale ovplyvňujú len seba a svojich sfanatizovaných ľudí.

Na ich stránkach môžete len tlieskať a vyjadriť len taký názor, ktorý korešponduje s ich politikou a svetonázorom. Teda môžete vyjadrovať názory a postoje, ale len také aké im vyhovuje, a to je úbohé a smutné. Náboženská cenzúra, zabraňuje šíreniu myšlienok, ktoré sú v rozpore s jej učením. Nie sú ochotní alebo lepšie povedané schopní pochopiť iný názor. Dogmatici a fanatici sú už raz takí. Zaslepenci, ktorí majú demagogickou ideológiou úplne vymytý zdravý rozum a kritické uvažovanie, sú schopní len súhlasiť a verklíkovať naučené tézy a poučky.

Zaviedli cenzúru a zakazujú vyjadriť iným názor, keď sa nájde taký odvážlivec, ktorý venuje čas a námahu im ponúknuť aj iné názory,dočká sa nenávistných reakcií, osočovaní, invektív a urážok. Toto je ich spôsob argumentácie a potom nastupuje, blokovanie prístupu na ich sfanatizované stránky. V tejto súvislosti mi prichádza na um, že ľuďom, ktorým zakazujú slobodne a slušnou formou vyjadrovať názor, by zakázali títo bigotní katolíci, keby boli pri moci (čo chvála bezpohlavnému Bohu) nie sú, zakázali ľuďom aj spievať a nakoniec aj dýchať a žiť.

Vieme, že sekty sú nebezpečné svojimi praktikami a zničili už životy tisíce ľudí aj ich rodín. Mnoho rehoľníčok utieklo z ich čiernej klietky pretvárok a falošnej poslušnosti. Mnoho kňazov utieklo z väzení vymyslených ľudských (cirkevných) príkazov, zákazov a nariadení, ktoré nie je v ľudských silách splniť, a teda každý kto sa tvári, že ich dodržiava klame, niet takého človeka. Ide o pretvárku, faloš a pokrytectvo.

Vinu nesú cirkevní pedagógovia a celá hierarchická štruktúra RKC, hlavne kňazi, ktorí učia a vychovávajú šovinistických, nepriateľských a neznášanlivých mladých ľudí. Je to veľmi smutné a na zamyslenie.

Muži a ženy - spolupracovníci, kamaráti, partneri a manželia

2009-01-05T16:32:00.011+01:00

Dnes po dlhom čase a je tomu viac ako 10 rokov, sa mi podarilo vykričať negatívne emócie, strachy, obavy a hnus z mužov ako z budúcich možných partnerov a manželov. Diskutujem tu na vlastnom blogu aj na viacerých fórach a internetových stránkach.Vždy v búrlivých diskusiách naďabím na niektorých dobrých, čestných a statočných mužov so srdcom, a príde mi ľúto aká som prísna a nespravodlivá voči týmto dobrím mužom.
Dnes, keď sa mi otvorili oči, keď som sa prebrala z kvázi kómy smerom k mužom, môžem spokojne konštatovať, že niektorí muži sú čestní, statoční, obetaví a s dobrými úmyslami smerom k ženám. Sledujem živých mužov vo svojom okolí a už bez problémov viem nájsť u nich dobré vlastností, viem nájsť dobré skutky či činy, ktoré robia svojím manželkám, deťom a rodinám či spoločnosti. Prvýkrát po 10 rokoch mi prišlo ľúto mužov, ktorí napríklad spáchali samovraždu z nešťastnej lásky, mužov, ktorí sú chorí, starí mužov a podobne. Pochopila som, že sú to bytosti, ktoré majú city, a že sa ženy a muži až tak nelíšia. Muži a aj ženy sa vedia tešiť, smútiť, pracovať, leňošiť, túžiť, trápiť sa aj milovať. Muži aj ženy rovnako podliehajú chorobám, starostiam, obavám a rovnako umierajú.

Nehovorím sú tam rozdiely, ktoré nemôžem popierať. Pochopila som, že nemá zmysel bojovať proti zlým vlastnostiam mužov a zlými činmi, ktorí niektorí muži konajú. Zmenia sa, až to sami pochopia a budú chcieť popracovať na zmene. Na druhej strane sú niektorí muži, ozaj dobré ľudské bytosti, ktoré si vážia ženu, svoje deti a rodinu a vážia si ženy všeobecne. Určite sa takým mužom dostáva úcty aj zo strany žien a vlastnej rodiny, detí aj ostatných ľudí. Verím, že budem stretávať mužov čestných, zodpovedných a morálnych, a že len takí mi budú vstupovať do môjho života.
Aký by to bol život bez mužov? Myslím tých pravých mužov, čestných, zodpovedných a morálnych. Veľmi mi prišlo ľúto, keď si chyby a amorálnosti iných mužov, odskákali v mojich príspevkoch a hlavne v diskusiách, práve tí muži, ktorí sú dobré ľudské bytostí.

Milí čestní, zodpovední a morálni muži dávam vám ruku na zmierenie spoluprácu, partnerstvo a snáď pre jedného aj pre manželstvo (to neberte ako inzerát či zoznamku, je to len také zverenie sa môjmu internetovému denníku).Metóda vizualizácie toho čo chcem dosiahnuť, funguje zaručene. Začínam nový život, život kooperácie, participácie a akceptácie muža ako bytosti so všetkým s tým, čo mužovi príroda či Pán Boh aj telesne nadelil. Zvládnem to, lebo to chcem zvládnuť.

Veselého Silvestra a šťastný Nový rok 2009

2008-12-31T16:20:00.011+01:00

Chcem popriať všetkým mojím čitateľom, priaznivcom, prispievateľom, radcom a povzbudzovateľom do celého nového eurového roka 2009, veľa úspechov, šťastia, zdravia, lásky.

Vaša postoy-lea

Šťastné a veselé Vianoce

2008-12-24T16:22:00.011+01:00

Štastné a veselé Vianoce, prajem všetkým mojím čitateľom a priaznivcom.

Vaša postoy-lea

Nedá sa nekráčať s dobou

2008-12-08T16:23:00.020+01:00

Moja predstava, opakujem moja subjektívna predstava ideálneho muža je táto:

1. Chcela by som muža panica. Poviem to jazykom mužov, radšej „nové auto“ neojazdené než ojazdené, otlčené, nahnité, zhrdzavené „staré auto“. To neznamená vekovo mladého muža, aj keď o mňa sa zaujímajú len „mladňaci“, skôr by som uvítala skôr staršieho muža, so životnými skúsenosťami, pričom pod životné skúsenosti ja zahŕňam rôzne životné situácie, udalostí a nezahŕňam tam intímny život (koity). Slovo „auto“ je použité v prenesenom význame za slovo „muž“. Myslím si, že aj NIEKTORÍ muži, by radšej za partnerku chceli pannu, prípadne takú, ktorá mala tak 1 až 3 troch intímnych priateľov, než takú, ktorá už mala viacerých intímnych priateľov.

2. Počas chodenia je podľa mňa, (môj SUBJEKTÍVNY NÁZOR) dôležité spoznávať jeho povahu, vlastností, reakcie v rôznych situáciách, správanie, zvyky, zlozvyky, jeho rodinu, vzťahy medzi členmi navzájom a hlavne jeho vzťah k svojej matke či sestre. Rozprávať sa o svojich cieľoch, smerovaniach. Aké predstavy má o svojej budúcnosti, ako si predstavuje fungovanie v manželstve, v rodine, či chce alebo nechce deti a podobne. Čo očakáva od života a od fungovania so mnou. Čo je ochotný vložiť do vzťahu a čo za to očakáva odo mňa. Aký je jeho rebríček hodnôt, v čom vidí zmysel života a iné. Za predčasne považujem rôzne mojkanie, bozkanie, tuľkanie, či snáď ako to NIEKTORÍ robia, priamo súlož.

3. Musí mať zhodný názor v tom, že spoločné spolužitie je najosvedčenejšie v inštitúcií manželstva. Čo sa týka mať či nemať detí a aký počet, to bude závisieť samozrejme od nás oboch. Od momentálnych zdravotných stavoch, životných priorít a tiež či Pán Boh dá. Pretože nestačí chcieť a môcť, ale musí to byť aj človeku dopriane. Niekto tomu hovorí prírodou a iný zase, že Pán Boh požehná. Skrátka musí sa to aj dať reálne uskutočniť. Niekedy sú obaja zdraví, snažia sa pracovať na výrobe dieťaťa, ale akosi to z rôznych príčin (merateľných, ale aj nedefinovateľných a nepoznaných) nevychádza.

4. Bolo mi vyčítané, že som nemoderná, spiatočnícka, t. j. ako zo stredoveku. Ja naozaj sexuálny styk priamy a nechránený beriem primárne za účelom plodenia potomstva. Bolo mi povedané, že muži potrebujú vykonávať koity aj po naplnení kvóty potomstva. Preto musím nájsť vhodné riešenie. Ideálnym spôsobom, podľa môjho SUBJEKTÍVNEHO názoru by bolo, ak môj manžel bol natoľko morálny a vedel sa ovládať, že by nepotreboval vykonávať pohlavné styky s výronom semena do môjho lona a okolia. Jednoducho, by malo nastať obdobie doživotnej abstinencie sexuálnych stykov, preto že už naplnil požadovanú kvótu potomstva. Ostatné ako je láskanie, túlenie a iné nežnosti, by prirodzene ostali a boli by vhodné. Prirodzené a nechránené pohlavné styky, by prichádzali do úvahy aj naďalej iba v prípade lekársky exaktne dokázanej neplodnosti jedného z nás.

5. Ak by sme boli obaja boli zdraví a schopní v tejto oblasti naďalej a muž by bol slaboch a nevedel sa ovládať, tu by som sa prejavila mimoriadne moderne. Pretože ja kategoricky nesúhlasím s braním hormonálnej antikoncepcie u žien, potratu u žien a ženskej sterilizácie, lebo ženské telo, ženské orgány a ženské zdravie považujem za najväčší poklad na svete. Prejavila by som sa k manželovi veľkoryso a dovolila a súhlasila, aby môj manžel užíval mužskú hormonálnu antikoncepciu. Neobmedzovala by som ho v jeho slobodnom rozhodnutí.

Ja osobne by som mu však z rôznych pre neho výhodných dôvodov (napríklad, že by sa nemusel trápiť s každodenným braním antikoncepcie, nemusel by si chodiť dávať predpisovať pravidelne lieky, nemusel by chodiť a vyhadzovať peniaze v lekárni ), navrhla jednoduchú, efektívnu, bezbolestnú vazektómiu.

6. Tu so vám chcela ukázať, že nie som čisto konzervatívna a nebojím sa výdobytkov dnešnej doby. Len rozlišujem čo je vhodné aplikovať na seba, respektíve blízkych a čo nie je vhodné.

Robte si čo chcete

2008-11-27T16:01:00.022+01:00

Vážení muži vidím, že nemá zmysel, aby som sa zaoberala morálkou, správnými hodnotami či konzervatívnym životným štýlom. Jedine čo môžem, je formovať seba a starať sa o seba a rozvoj svojej osobností. Kašlem na druhých. Hlásať správne hodnoty, načo je to dobré? A kto som? Som azda farárka, pedagogička, vychovávateľka? Nie. Tak čo.

Dostáva si mi spätnej väzby, že je to len utópia. A ja, keď budem venovať svoj vzácny čas, za ktorý mi nikto neplatí, tzv. osvete, tak na starobu sa zo mňa stane stará uhundraná baba, ktorá bude sama a bude zamotaná do svojej agendy „muži konajte morálne, čestne a zodpovedne“. Viete čo, robte si čo chcete.

Majte sexuálne styky so svojím priateľkami hoci aj v ten deň, keď sa spoznáte. Mne je to jedno. Kľudne nech sa vaše mladé dievčatá a ženy futrujú antikoncepciou, aby neboli následky zo sexuálneho styku. Kašlite na zásady, normy, zákony. Len si dávajte pozor, aby vás nechytili. Muži žijete len raz treba si všetkého užiť do sýtosti a niekedy aj do bezvedomia. Veď čo, keď zajtra umriete a nič ste si neužili? To je len premárnený život. Muži žite si v predstave, že ste múdrejší, logickejší, schopnejší než ženy. Pokojne ženy považujte len za predmet, kde si treba uľaviť, prípadne, aby vám upratali, navarili a požehlili.

Súhlasím s vami muži, ženy sú len chodiace vagíny, aby ste si mali kde uľaviť a chodiace inkubátory, aby vám priviedli na svet syna, pokračovateľa rodu a pána tvorstva. Taká žena je super. Len nech podrží, vyfajčí, navarí, upratá, nažehlí, ale nech veľa nekecá, neotravuje s problémami a nech nie je náročná. Môže byť rada, že ste sa nad ňou zmilovali a zobrali za manželku (presnejšie milenku, rodičku vašich detí a slúžku). Mne je to jedno. Každý nech má taký život aký chce, keď už máme tu slobodu. Myslím si, že súčasní muži si ani nezaslúžia poctivé, inteligentné, slušné, zdržanlivé, skromné a zásadové dievčatá a ženy.

Preto vás ženy vyzývam, ktoré ste dospeli do veku či presvedčenia, že chcete chodiť s mužom či sa vydávať, tak sa najprv samé deflórujte nejakým predmetom. Verím, že dnešná moderná žena 21. storočia má doma v šuflíku vibrátor či dildo a ním sa samé prefiknite. Prečo vy by ste mali byť panny a mužovi dopriať ten pocit, že je prvý? Má to dva aspekty, muž si uvedomí, že nie je prvý a druhá praktická rovina - na gynekológií je lepšie byť vyšetrená cez pošvu, než sa červenať a oznamovať lekárovi, že ste panna a on vás potom vyšetruje pichnutím prostredníka do análu. Muži nie sú panici, tak prečo by mali byť ženy panny? To je nemoderné. Muži sú užívajú a majú ten pocit, že skôr, než sa oženia majú si to nacvičiť na viacerých ženách. Cvičte, pretože ak si to nenacvičíte, tak to nebudete vedieť, že? Aj vy ženy si nacvičujte, aby ste vedeli podržať. Bez poriadneho nácviku ako budete fungovať v manželstve? Ide o nesmierne ťažké úkony. Muž robí dnu a von a žena drží. To je také náročné, že by z toho sme mali urobiť minimálne maturitu.

Alkohol, cigarety, drogy, gamlerstvo je super. Treba len skúsiť a poriadne to rozkrútiť. Žijete len raz, no nie? Rozbíjanie štadiónov, mlátenie žien a robenie z nich posmešky a robiť z nich menejcenné je úplne normálne a správne. Myslím, že správny chlap narobí detí s každou, ktorú nahovorí do postele, prípadne si ju uplatí a potom utečie. Je to normálne, prirodzené a správne. Vy muži za to ani nemôžete (je to relevantné ospravedlnenie pred zákonom, morálkou, etikou), lebo muži majú v sebe zakódované oplodniť čo najviac žien, aby vzišlo nové potomstvo. Sebaovládanie či sexovanie len s jednou ženou - s vlastnou manželkou? To robí len magor a nie ozajstný muž. Načo platiť alimenty, keď žena to nejak zvládne. Dieťa bude vychované, živené aj bez jeho pomoci, a predsa to bude stále jeho dieťa, a pritom sa vôbec muž nemusí ani prstom pohnúť. Mnohí muži sú takí otcovia.

Ženiť sa so svojím priateľkami načo? Preboha! Stačí až vtedy, ak už je isté, že je partnerka tehotná. Som toho názoru, že je v poriadku mať milenky aj popri manželke. Veď ste nejakí chlapi, no nie? Morálka a kázne, to nech si nechajú farári pre seba, čo fikajú svoje gazdiné a maloletých chlapcov. Ako sa vôbec nejaký človek opovažuje kázať modernému človeku o morálke, mantineloch a zásadách? To je drzosť. Ľudia nechcú obmedzenia. Každé hranice sú blbosť. Nech si každý robí čo chce, kde chce, s kým chce. Čo tam po nejakej hlúpej vernosti, ktorú ste sľúbili svojej žene. Zásady a hodnoty v dnešnej liberálnej spoločnosti, by uznával len blbec alebo taký koho baví, aby bol terčom poznámok a posmechu.

Byť slušný, skromný a poctivý to je nemoderné. Dávať úctu ženám? Načo? To robia len magori a nie ozajstní chlapi. Ozajstný chlap sa ožerie, zbije ženu a deti, aby vedeli kto je doma pán. V noci násilne pomiluje ženu a do práce nechodí. Čumí celý deň na telku a o štvrtej po obede huláka na ženu, že prečo päť minút mešká z práce a on je taký hladný. Deti pravidelné mláti, psychicky na nich tlačí,. Deti majú podať výkon pri domácich prácach a v škole. Navečeria sa, vypije pivo pri telke, ide do krčmy či pôjde pretiahnuť nejakú milenku či šľapku. Neustále dokazuje žene, že je múdrejší, že on vie všetko najlepšie a ona je taká chudera, ktorá mu môže bozkať ruky a nohy, že on poloboh sa nad ňou zmiloval a spratal z rodičovského domu, aby neostala na ocot. Podľa mňa dnešný moderný muž si zaslúži modernú ženu.

Čo je moderná žena? Je taká, ktorá papinká antikoncepciu, aby ju jej frajer na druhý deň mohol pokojne fikať. Pretože ho budú bolieť vajíčka a hlava a ona, keď si ho chce udržať, tak nech pekne drží. Považujem za správne, že žena nechá pomilovať za celý svoj život (či je slobodná,vydatá a podobne) od čo najväčšieho počtu mužov. Veď je žena a za to nemôže, je tak naprogramovaná od prírody a má v sebe zakódovanú túžbu či úlohu po materstve. Nežiadajte po žene morálku a vernosť, lebo je to proti prírode a životu. Moderná žena je bez zásad, je vypočítava, je náročná, túži po nehnuteľnostiach, šperkoch, aute a výletoch. Milá je vtedy, ak niečo od muža chce. Moderná žena sa ma robiť hlúpou a naivnou. Dovolí mužovi vyniknúť, aby mal pocit dôležitosti. Moderná žena hraje presne takú rolu, akú si praje jej mužíček. Ale poza jeho chrbát si aj tak robí po svojom. Moderná žena sa má za slobodna poriadne vybúriť čo pokračuje kontinuálne v manželstve - sem tam sa opije, skúsi hrať na automaty ... Čo je na tom zle? Dokážu to muži dokážu to aj ženy – veď stískať gombíky a páčky na automatoch dokáže aj dieťa. Fajčí ako Turek.

Zdržanlivé ženy sú len frigidné ženy, trápne mníšky, prípade zakomplexované staré tučné panny alebo nejaké čo mali traumu z detstva, lebo im otec fyzicky ubližoval. Nechápem čo také ženy stále vyťahujú detstvo. Asi nemajú čo robiť a robia sa dôležité. Žena má už Kristove roky a spomína na detské časy za Férenc Jóžky. Je vôbec taká žena normálna? Vraj sa bojí sexu a pohlavných mužských orgánov? Takej žene treba jednu poriadnu streliť, nech sa spamätá a hotovo. Toľko kecania o ničom. Roztiahnuť jej nohy a narvať jej ho tam. Nech pocíti čo je to mať v tele kus chlapa a bude od nej pokoj. Až to spozná sama bude muža na kolenách prosiť nech jej to zase urobí a vtedy ju konečne osvieti. V hlave sa jej to rozsvieti a mozog začne fungovať naplno. Žena, ktorá nebola pomilovaná, nie je ženou a prirodzene hlúpne a je z nej len ocot.

Dávno, ženy nekecali a nerozmýšľali a nerobili analýzu detstva (veď ktorá už mala ideálne detstvo, ktorú otec nemlátil? ). Poddali sa mužovi manželovi, podržali a porodili. Vychovali potomstvo a vzorne sa starali o muža. Boli skromné a pri nedeľnom obede zjedli to čo nechal pán manžel a deti. Obvykle to boli varené kuracie nôžky a zvyšky zemiakovej kaše . Ženám pseudo-intelektuálkam narástli krídielka, ktoré im treba pristrihnúť. Je nutné zaviesť osvedčené tri „ká“ (Kinder, Kuche, Kirche – t. j. deti, kuchyňa, kostol ). Muž bol niekto a každému bolo jasné, že muž je pán tvorstva a dá sa povedať, že poloboh. Taká žena je chudera (zatrpknutá stará panna – ak sa drží náboženstva a zásad – skrátka hlúpa sliepka). Žena je len vec, ktorá môže byť rada, keď sa na ňu nejaký chlap ulakomí. Veď čo je žena bez muža? Nič. To by si mali ženy uvedomiť. Nech si z hlavy vytrepú tie trápne propagandy a feminizmus a vedomostí, ktoré im aj tak budú na nič. Pretože pri sexovaní stačí roztiahnuť nohy a podržať, porodia aj bez tých trápnych knižiek pre mamičky a upratať, navariť a nažehliť sa dá aj s troma triedami základnej školy, ale ani to netreba.

Čím žena viac vie, viacej kecá, filozofuje o ničom (veď čo už žena konštruktívne vymyslela?). Potom sa žena vykrúca a muži majú viac roboty s takými intelektuálkami. Nedosť, že žene ani Boh nerozumie a ešte, keď je študovaná tak to je koniec a potupa pre muža. Taká žena sa môže stáť šéfkou a zarábať o 5 korún viac ako on a to je hanba pre muža. Preto si VŠ vzdelaní muži hľadajú SŠ vzdelané ženy či s učňovkou alebo so základnou školou. Nebudem mrhať svoj čas na osvetu, nech si každý žije ako sa mu ráči, veď je to jeho život a sloboda. S mojím písaním na blog nezmením mužov a následne svet. A je mi to jedno. Žijeme v kapitalizme, v trhovom mechanizme, nech sa každý stará sám o seba. Kašlať na ostatných. To je ich vec a ich život. Dokonca budem taká liberálna, že keď náhodou niekto bude chcieť spáchať samovraždu a oznámi mi to - tak mu v tom nezabránim (ale nebudem ani nabádať, aby som nespáchala trestný čin), veď máme slobodu-nech zvíťazí jeho slobodné rozhodnutie. Budem sa tváriť, že o ničom neviem, že nevidím, nepočujem a je mi srdečne jedno, čo si kto urobí so svojím životom. Sloboda do bezvedomia.

Niečo pozitívného o mužoch

2008-11-24T16:17:00.013+01:00

Tento článok je len pre Teba Šokovaný, aby som zodpovedala Tvoje otázky. Ako je to so mnou a aký mám vzťah k mužom. Pôjdem pekne po poriadku. Rozmýšľam čo vidím na mužoch ako pozitívum. S mužmi som dobrá kamarátka, viem sa s nimi porozprávať a rada si vypočujem ich stanoviská k problému či k téme, lebo mi ponúkajú iný uhol pohľadu.

Keď som bola malá, hrala som sa prevažne s chlapcami, chlapčenské hry. Preto boli mi chlapci blízky. Tiež som rada hrala šachy s dospelými mužmi, bol to pre mňa zážitok. Veľmi dobre si spomínam na okamihy, keď som chodila na strelecký krúžok a učiteľ bol muž- veľmi ma to bavilo a mala som slušné výsledky.

Potom si spomínam na učiteľa na strednej, ktorý ma učil plávať. Najprv ma učila učiteľka, ale bola ku ku mne necitlivá a nechápala, že ja sa bojím ponoriť do vody, lebo ako malá som sa topila. Z toho dôvodu som prešla do skupiny, kde bol ten učiteľ. Moji súčasní učitelia na škole, kde chodím sú tiež fajn a počúvam ich s otvorenými ústami. Páči sa mi ich výklad a múdrosť, s ktorou disponujú.

Mám aj mužov kamarátov, síce podstatne mladších. Som pre nich dobrá kamarátka. Možno sa to nezdá, som to ja čo ich povzbudí, vypočuje a poradí. Som ich bútľavou vŕbou a povzbudzovateľkou. Dokonca aj môj gynekológ je muž. Vybrala som si muža preto, aby som sa nacvičila na budúce akcie, keď si nejakého partnera ma nájde. S mužmi je to v poriadku, mám ich ozaj rada ako kamarátov. Horšie je ak chcú odo mňa viac. Vtedy ma chytí hrôza, panika a najradšej by som zutekala. Odohnala som pekný počet chlapcov a mužov. Tí, ktorí ma spoznali a chápali, tak sa aj tak vracajú. A sme dobrí kamaráti a kašlú na to, že som na nich protivná, prípadne ich surovo odháňam. Je pravdou, že si svoju hranicu strážim. Vedia, že si môžu urobiť len to, čo ja dovolím a akceptujem.

A neposlednom rade sú to v podstate muži, s ktorými komunikujem. Som introvert a blog či iné diskusie na internete predstavujú moju spôsob sebarealizácie, pretože sa bojím reálneho vzťahu - žena a muž.

Vyriešenie

2008-11-23T15:59:00.013+01:00

Vážení čitatelia, je čas naliať si čistého vína. Už ma nebaví robiť zo seba dogmatičku a zaslepenkyňu, ktorá hlása utópiu a chce zmeniť svet či mužov. Tento blog viac menej vznikol ako bleskový nápad, kde som hrala osobu presne takú, akú u iných neznášam, a teda osobu spiatočnícku, osobu ktorá nereflektuje argumenty až osobu fanatickú.

Tento blog som namiešala z vďačných tém, ktoré rezonujú v internetovej pospolitosti. Bol to kokteil zložený z katolicizmu, feminizmu, puritánska, sexu a nikdy nekončiacej story muži vs. ženy. Možno sa to nezdá, lenže ja som okrem toho, že som introvert, ale keď som v spoločnosti či v kolektíve, si viem dosť dobré robiť srandu predovšetkým sama zo seba aj z vlastnosti či konania ľudí, ktoré sa mi nepáčia. V praxi využívam jemnú iróniu a sarkazmus. Je čas skončiť túto hru, aby som sa niekam nezamotala tam kam nechcem. A tiež nechcem aby ma pohltila fiktívna internetová osoba – postoy-lea. Ak ste ma pozorne čítali, našli ste tam dievčinu zo stredoveku, našli ste tam Ing. Janu Tutkovú, študentku žurnalistku z katolíckej univerzity, Johanku z Arku, šéfku z filmu Sexmisia, našli ste tam militantnú feministku a iné.

Niekedy som sa tak ponorila do kože dogmatičky, až to miestami vyzeralo ako realita. Ale človek si musí udržať hranicu a nehrať zo seba to čo nie je. Využívala som tu často nadsádzku, čím som mohla lepšie uvidieť svoj problém. Myslím, že už nemá zmysel písať také utópie, ktoré sú skutočne skôr tak humoristicko-zábavné. Netajím sa však svojím postojom a naozaj mi v živote záleží na správnych hodnotách. Som za to, že ľudské správanie musí mať svoje hranice. Mám rada ľudí zodpovedných, ktorí majú isté zásady než ľudí, ktorým je všetko jedno, lebo máme slobodu. Ak máte záujem o moje články a názory, budem ich písať skôr na odbornejšej úrovni, lenže to bude nudné.

Dúfam, že som vás nesklamala. Či veríte alebo nie vaše reakcie ma posunuli ďalej. Preto si vážim každého čitateľa a názor. Blog mi slúžil ako sonda do myslenia mužov, ich postojov a motívov – vo vzťahu muž a žena, lebo v tom mám na svoj vek malé empirické skúseností. Tento blog splnil svoj účel. Mnohé prvky sú autentické, avšak v skutočnosti nie sú až také radikálne či vystupňované do maxima.

Pre starých mládencov

2008-11-18T15:55:00.013+01:00

Táto krátka kázeň, dovolím si tvrdiť a budem svoje články nazývať kázňami, lebo ich obsah je naozaj napomínanie a upozorňovanie pred negatívnym konaním. Píšem na objednávku môjho čitateľa, ktorý ma požiadal o moje stanovisko. Vyhovujem Tvojej žiadosti Strúhadlo a môžeme začať.

Je mnoho príčin, ktoré vedú zdravého mladého muža k životnému postoju, že sa nechce oženiť. Spomeniem aspoň niektoré dôvody:

Traumy z detstva, napríklad neharmonické manželstvo rodičov, prípadne chlapec bol vychovaný len jedným rodičom (starým rodičom, cudzou osobou).
Strach zo žien spôsobený dominantnou a náročnou matkou.
Komplexy menejcenností zo svojho výzoru.
Môže za tým byť aj reálny handikep, napríklad psychickej povahy, telesnej, sociálnej, zmyslovej.
Strach pred zodpovednosťou, lebo vzťah či samotné manželstvo je o zodpovednosti, starostlivosti, kompromisoch a neustálej práci.
Mládenca môžu odradzovať zlé príklady spolužitia manželov vo svojom okolí. Každodenné prípady nechutných rozvodov, ktoré sú prezentované médiami.
Inštitúcia manželstva stráca na svojej posvätnosti a nedotknuteľnosti. U niektorích sa stáva dočasnou stanicou, kým si manželský partner nenájde niekoho nového. Následne ukončuje rozvodom pôvodne manželstvo alebo v pôvodnom manželstve zotvrvá a začína žiť s iným človekom.

Ak mu rozhodnutie byť starým mládencom vyhovuje, nemôžeme mu brániť. Ide o jeho slobodné rozhodnutie a jeho život. Lenže čo s voľno-časovými aktivitami? V každom prípade by sa mal venovať nejakému športu, či záľube napríklad rôzne zbierky, vzdelávanie sa a iné. Niektorí starí mládenci radi cestujú a spoznávajú svet. Konkrétne známy hlásateľ a lekár Bubán. Osobne si myslím, že mládenec, by rozhodne nemal vyhľadávať čisto mužské kolektívny, lebo tie často zvedú muža na zlé chodníčky ako je napríklad popíjanie v krčmách, rozbíjanie futbalových štadiónov a mnohé ďalšie možnosti.

Mal by mať aspoň pár kamarátok, aby načisto nezdivel a nezanevrel na ženské pokolenie. Človeku však nie je dobré byť samému. Ideálnym partnerom na život v jednej domácnosti sú ľudia opačného pohlavia, teda klasika-muž a žena. Mnohí starí zarytí mládenci, samotári a introverti, aspoň na starobu pochopili, že je lepšie žiť dvom, napríklad František Mikloško. A tiež si myslím, že život je krátky. Roky ubiehajú ako voda a myslím si, že každý človek sú uvedomuje svoju pominuteľnosť a konečnosť.

Môj názor je taký, že oplatí sa skúsiť nájsť si ženu, oženiť sa a vytvoriť novú harmonickú a fungujúcu rodinu, a keď pár chce a Pán Boh dá aj splodiť a vychovať vlastné potomstvo.

Archivácia diskusie

2008-11-15T15:46:00.011+01:00

Vaše pripomienky či dotazy uvítam pod článkami. Aplikácia rýchlych odkazov, čo som mala na pravej strane stránky už nie je funkčná a jej kapacita je obmedzená.Vašu predchádzajúcu diskusiu, som preto sem archivovala tu pod týmto článkom. Vážim každý názor a podnet. Na vaše otázky sa budem snažiť odpovedať ihneď, ale nie vždy mi to časovo vychádza. Každopádne budem sa snažiť odpovedať do jedného či dvoch dní. Ďakujem.

Vaša postoy-lea

Antikoncepcia rovná sa podvod na ženách

2008-11-12T15:37:00.014+01:00

Antikoncepcia, niekto ju chváli iný ju zatracuje. Pozrime sa bližšie a posvieťme si na ňu. Aké sú kvázi výhody a komu vyhovuje.

Antikoncepcia vyhovuje jedine:

- Výrobcom liečiv, lebo na nej parádne bohatnú. Ide im o zisk a nič iné.

-Lekárom, lebo ak ju predajú, oni tomu hovoria, že "predpísať liek“, dostanú buď peniaze od dílerov alebo zájazd. Všetko záleží od množstva a ceny toho „lieku“, ktoré predpíšu pacientkam.

-Mužom, lebo vedia, že môžu bez následkov sexovať so ženami. A „vďaka“ antikoncepcii nahovárajú slobodní muži, ale hlavne ženatí muži buď slobodné ženy alebo vydaté ženy na smilstvo.

Muži hovoria, "veď o nič nejde, užijeme si spolu“ alebo „veď sa uvoľní nebuď taká puritánka, sex je krásny“ alebo „uvidíš, že sa ti to bude páčiť“. Omyl.

Výhody a rozkoš si užívajú len muži. Zneužívajú fakt, že existuje antikoncepcia, nahovárajú ženy – náhodné známosti, frajerky či manželky, aby ju brali, že vraj je to pre jej (ich) „dobro“. Ozaj pre jej (ich) dobro? Nie. Ženy sa stávajú hĺtačkami chémie každý deň podľa dávkovania. Ženy pri užívaní antikoncepcie si ničia pečeň, mnohé druhy antikoncepcie spôsobujú depresie, a tak žena začne užívať antidepresíva... Tak toto je výhoda tej úžasnej antikoncepcie? Zo zdravých žien robí pacientky, ktoré vyťahujú bankovky v lekárňach... Preto žena chodí do roboty, aby platila za svinstvo, ktoré ju ničí? A to všetko preto, aby muži mohli bez následkov smilnit a striekať svoje semeno do lona žien? Antikoncepcia spôsobila, že muži viac sexujú s náhodnými partnerkami a čo je najhoršie, dínom dánom muži sexujú paralelne s inými ženami, aj keď ten muž má frajerku alebo manželku. Muži sa majú vedieť ovládať a sexovať len s vlastnými manželkami.

Myslím, že svet speje do morálnej skazy, za čím stoja nemanželské sexuálne styky. A čo je ešte horšie sú sexuálne styky ženatých s cudzími ženami. Muži obalamutili ženy, respektíve ich prinútili hltať to svinstvo a je im fuk, že ženám ničia zdravie, hlavná vec, že muži si užijú. Lenže potom sa nečudujme nepriaznivej demografickej situácií, že sa rodí málo detí. Tak neviem muži, keď budete starými dedami, kto vám bude robiť na dôchodky? Keby všetky sexuálne styky boli by vykonané prirodzene – t. j. v manželstve a s manželkou bez antikoncepcie či kondómu, bolo by viac detí a menej potratov, menej detí v detských domovoch, menej rozvodov, menej nevier, menej alkoholizmu a ostatných negatívnych sociálno-patologických javov.

Riešenie tohto morálneho úpadku spoločnosti a amorálnosti mužov je jedine v cielenej výchove, respektíve prevýchove mužov. Aby sme dosiahli účinok, musí sa to zakomponovať do legislatívy. Čo by sa malo robiť? Každý muž, ktorý by zasmilnil za slobodna a pripravoval o panenstvo mladé nevinné dievčatá, prípadne podlo by zvádzal vydaté ženy, by mal byť prísne potrestaný. Rovnako to platí pre ženatého, ak by mal chúťky na manželku iného muža alebo slobodnú devu.

Sú rôzne alternatívy a záviselo by od toho o akého muža by išlo, ak by bol zárobkovo činný platil by dvojnásobné dane štátu za obdobie 5 rokov dajme tomu, prípadne by musel odrobiť verejnoprospešné práce za obdobie 5 rokov, prípadne by šiel sedieť natvrdo na také isté obdobie. A čo by sme tým dosiahli? Žiadne spolužitia na skúšku, žiadne zneuctené a opustené mladé dievčatá, ktoré muž špinavo využil a obral o panenstvo. Žiadne tehotné slobodné 14 ročné dievčatá, podlo zneužité dospelým smilníkom. Žiadne sexovanie tzv.“ či nám to bude spolu klapať v posteli“. Žiadne interupcie, lebo väčšinou na interupciu nútia amorálni muži ženy, také s ktorými len chodia alebo také ženy, ktoré žijú s nimi ako družky. Každé tehotenstvo by malo byť zakončené aj pôrodom.

Muži by si premysleli, či budú toľko nekontrolovane súložiť a naučili by sa ovládať. Energiu by presunuli na lepšie vykonanú prácu, ktorú v zamestnaní často odfláknu a berú za prácu o jednu tretinu mzdy viac ako ženy za ten istý druh a kvalitu odvedenej práce. V manželstve je sexovanie prípustné, ale nesmie byť náhradou za telocvik, prípadne uvoľňovanie stresov alebo uvoľňovanie „pretlaku“ v mužových trenkách. Muži sa musia vedieť ovládať a nerobiť zo žien nástroj na uľavovanie si ako do záchodovej misy. Muži nesmú sexovať viac než sú schopní zniesť zodpovednosť, respektíve mali by vyrobiť len toľko detí, koľko sú schopní uživiť a vychovať. A nemali by zneuctievať vlastné ženy protiprirodzenými stykmi, zvrátenosťami a perverzitami. Rodina je taká aká je jej otec, prípadne manžel.

Spoločnosť je taká akou ju robia jednotlivé rodiny. Svet je taký akými ho robia jednotlivé spoločnosti (krajiny, štáty). Muži je navyšší čas, aby ste začali sa správať morálne, zodpovedne a čestne voči svojím ženám (mám na mysli matku, manželku, sestru, dcéru...). Je možné ešte zvrátiť tento katastrofický stav v medziľudských vzťahoch, v rodinách a aj v samotnej spoločnosti a krajinami medzi sebou navzájom, lenže to predpokladá zmenu postojov mužov od amorálnosti, androcentrizmu, sebectvu smerom k morálke, zodpovednosti, čestnosti a hlavne úcte a k rešpektovaniu žien.

Záver:
Každá spoločnosť, ktorá dovolila, aby muži prznili, znevažovali, zaznávali, podceňovali a zneucťovali ženy, došla k svojmu smutnému finále.

Už som sa rozhodla alebo nemáš chlopa nemáš pravdy

2008-11-02T15:28:00.012+01:00

Naša spoločnosť je stále patriarchálna, preto som sarozhodla následovne:

Nájdem si muža, nebude mi však diktovať srdce, ale rozum. Dokonca som rozhodnutá sa aj vydať. Som ochotná ísť do rizika, že sa mi bude obracať žalúdok z mužského prirodzenia alebo sa povraciam pri koite s mužom. Sľubujem prekonám sa, mám tvrdú výchovu a som naučená na bojové podmienky.

Som ochotná sa aj dočasne podriadiť mužovi, aby mal pocit dôležitosti.
Som ochotná robiť mu milenku, slúžku v domácnosti a gúľať na neho okále v obdive.
Som ochotná ho chváliť, povzbudzovať a tvrdiť, že je najmúdrejší, najkrajší, najšikovnejší a všetko len v superlatívoch na jeho osobu.

Dôvody :

Vlastná rodina si vydatú ženu váži viac, než starú dievku, hoci by bola akokoľvek múdra, schopná a podobne. Rôzne výhody od štátu. Legislatíva dáva viac výhod vydatým ženám než slobodným.
V zamestnaní má taká žena väčšiu úctu od kolegov a kolegýň. Nedovoľujú si k nej toľko ako ku slobodnej žene, nemusí nadčasovať, vyhovára sa na svojho manžela, že môjmu manželovi, by sa to nepáčilo alebo môj manžel má už čaká dole v aute... A nikto ani necekne. Ani sám šéf.
Ako vydatá už nebude robiť slúžku rodičom a súrodencom a ich rodinami a slúžiť ako pes synovcom a neterkám. Ako vydatá nebude umývať riady po rodinných slávnostiach.
Ako vydatá skôr nadobudne auto so šoférom (manžel), zariadenie bytu, nosiča tašiek a iné. Ako slobodná si to musí robiť sama.
Ako vydatá už nebude terčom hnusných narážok zo strany ženatých a vydatých rodinných príslušníkov, známych a priateľov.
Ako vydatá skôr nadobudne vlastný byt či dom. Veď sú na to dvaja.
Vydaté ženy majú vyšší sociálny status v našej spoločnosti.

Záver :

Každá vydatá či rozvedená či vdova je v očiach ostatných ľudí ale aj v očiach oficiálnych inštitúcií a samotného štátu viac než slobodná žena. A má viac úcty od každého aj viac výhod od štátu. Skrátka oplatí sa vydať.

Veta z filmu Pásla kone na betóne od Milky Zimkovej: „nemáš chlopa, nemáš pravdy“, je stále aktuálna.

Symboly feminizmu

2008-10-15T14:48:00.009+02:00

Za celosvetovú finančnú krízu sa poďakujte neschopným mužom !

2008-10-11T14:52:00.017+02:00

O súčasnej finančnej kríze sa hovorí ako o najväčšej za posledných päťdesiat rokov. Najprv k nám dorazili informácie o finančnej kríze v Amerike. Neskôr už bolo jasné, že nejde len o americkú finančnú krízu, ale aj európsku až celosvetovú. Ekonomiky jednotlivých štátov sveta nefungujú len samé o sebe a v izolácií od ostatných ekonomík. Sú úzko navzájom previazané. O negatívnych dôsledkov finančnej krízy na všetky odvetvia národného hospodárstva a následne aj na jedinca nemožno pochybovať.

Vidíme už pády prvých finančných domov. Rovnaký osud postihne aj malé firmy, ktoré nedokážu prilákať zákazníkov svojím portfóliom služieb a výrobkov, ktoré by si ľudia boli ochotní kupovať. Finančná kríza prešla do hospodárskej. Jej trvanie môže byť krátkodobé alebo aj dlhodobé. Predpokladá sa dlhodobejšie trvanie. Padajú akciové trhy a odborníci sú naplnení skepsou. Vystáva otázka:" Kto je vinný za túto finančnú krízu?" Odpoveď je zrejmá, keďže pri kormidle moci a na najvyšších miestach vo všetkých oblastiach ekonomiky sedia muži – vinníci sú muži. Muži stali ste sa obeťami vlastnej hlúposti a neschopnosti predvídať. Váš hazard a nezodpovednosť za zverené úlohy a riadenie teraz prináša ovocie vo forme prepadu akcií a bankrotu finančný inštitúcií po celom svete, Následne v poklese výroby, v stagnácií miezd, v prepúšťaní zamestnancov vo všetkých odvetviach.

Medzi ľuďmi začína sa šíriť panika a strach o úspory v bankách. Peniaze pomaly, ale isto strácajú hodnotu. Tento proces už ťažko zvrátiť. Vlády jednotlivých krajín vynakladajú viac peňazí do systému. Snažia sa u ľudí vyvolávať zdanie istoty a bezpečia. A čím vynakladajú viac peňazí, tým viac sa zvyšuje inflácia a hodnota peňazí neustále klesá. Teraz už viete komu môžete poďakovať, keď vaše celoživotné úspory bez ohľadu na to, či ich máte v banke alebo pod vankúšom zmiznú ako keby ste nikdy žiadne peniaze nemali. Ľudia ostanú bez železných rezerv, ktoré udržiavali ich pozitívne myslenie a poskytovali pocit istoty, že v prípade nepriaznivej životnej situácie môžu z nich čerpať. A zrazu sú oporné barličky. Celým svetom sa ponesie (a už sa aj nesie) pesimistická nálada a veľká neistota. Nikomu to nepridá na nálade. Mnohí ľudia budú musieť čeliť a vyrovnávať sa s novými situáciami s akými sa ešte v živote nestretli.

Riziko čítania Biblie

2008-10-07T15:11:00.017+02:00

Čítanie Biblie nesie aj určité riziko. Je známou skutočnosťou, že čítaním Svätého písma, buď vaše náboženstvo zosilnie alebo z neho vytriezviete. Je mnoho prípadov aj u známych osobností, že štúdiom Biblie u nich opadlo vykonávanie náboženských rituálov, uctievanie náboženských predmetov a samotnej ľudskej organizácie (cirkvi) s ľudskými zamestnancami – kňazmi, biskupmi či pápežom. Mne sa stal ten druhý prípad.

To vytriezvenie je z náboženstva, ale nie z viery, lebo u mňa viera v Boha ostala. Akosi cítim, že Boh naozaj existuje a všetko riadi. Ale náboženstvo má mnoho veľkých chýb. V čase tvorby a vzniku náboženstva ľudskí tvorcovia mali dobrý úmysel – vytvoriť akúsi ideológiu o Bohu. Ako to býva v ľudských dielach (aj v ideológiach) - sú nedokonalé a majú mnoho nedostatkov. Je veľkou chybou, ak sa ľudia slepo a nekriticky riadia náboženskými predpismi z obdobia stredoveku. Pretože nemožno predpisy Biblie aplikovať na súčasnú dobu a na jej problémy. Biblia nereflektuje na potreby súčasnosti. Preto slepým a nerozumným riadenie sa biblickými zákazmi a príkazmi, spôsobilo veľa ľudskej bolestí, ľudských obetí a veľmi veľa zla a utrpenia.

Áno môžete mi kontrovať, že v Písme svätom človek nájde odpovede na všetky otázky. Súhlasím , lebo Biblia je napísaná dvojzmyselne. Na tú istú skutočnosť Biblia ponúka dve protichodné a navzájom sa odporujúce si odpovede. V tom je jej záludnosť. Túto knihu zo stredoveku písalo mnoho ľudí v rôznych časových úsekoch, rovnako bola mnohokrát prekladaná do rozličných jazykov a prechádzala priebežnými korekciami počas svojej existencie – čo ju robí minimálne spochybniteľnou. V konečnom dôsledku je záväzná len pre kresťanov, ktorí sa ju rozhodli akceptovať a prípadne aplikovať do svojho života. Pre ľudí, ktorí neuznávajú kresťanstvo, lebo uznávajú iné náboženstvo alebo sú bez vierovyznania je to cenná kultúrna pamiatka – nič viac a nič menej. Nech už je to akokoľvek nikdy nemožno nejakú vec, v tomto prípade Bibliu povýšiť nad ľudský život a nikdy ju nemožno použiť na utrpenie, ponižovanie, odsudzovanie či usmrcovanie ľudí (napríklad inovercov či ateistov počas Križiackych výprav). Na čítanie Svätého písma pozor, lebo sa môže stať, že sa košiar s kresťanskými ovečkami nerozšíri, ale naopak z nich prirodzene ubudne. A tieto potencionálne ovečky budú hľadať iné priateľnejšie a humánnejšie náboženstvo. A možno po zlej skúsenosti s kresťanstvom odmietnu uznávať a poklonkovať sa určitému náboženstvu a budú sa riadiť vlastným svedomím a zdravým sedliackym rozumom.

Čerešnička na torte je správne čítanie a správna interpretácia obsahu Biblie. To čo odobrí jedna ľudská organizácia (RKC) na čele s niekoľkými ľudskými bytosťami – presnejšie mužmi (je mi záhadou, prečo nie sú tam aj ženy) je zárukou toho, že interpretácia obsahu je podľa samého Boha? Rímokatolícka cirkev ako ľudská organizácia má byť záruka pravosti, že jej názory a pohľady na túto knihu sú totožné s Božím pohľadom a úsudkom? Niektoré state z Biblie, podľa RKC treba brať doslovne a iné len obrazne. Samozrejme, vždy to záleží od toho, čo sa im hodí do cirkevnej politiky. To je tá objektívnosť a záruka. Najviac sa obávam kresťanského fundamentalizmu, pretože zástancovia tohto smeru konajú len podľa tejto príručky - Biblie. Je im jedno, že napríklad ubližujú iným ľuďom alebo robia iné zlé veci. Najhoršie na tom je , že títo si myslia, že sú praví či vyvolení. Ich náboženstvo je jediné správne. Myslia si, že pôjdu do neba a ostatní (inoverci, ateisti) sú zatratení, pomýlení, hriešni a neviem akí ešte, a že pôjdu do imaginárného pekla, v ktoré ja osobne neverím. Pre fundamentalistov je hlavne, že dodržali predpis, ktorý vytvoril a napísal v dávnej minulosti človek, ale oni ho vo svojej zaslepenosti a fanatizme považujú za Boží predpis. Neviem o tom, že by Boh niečo napísal alebo niekomu nadiktoval. Pretože, každý človek napísať čo chce a povedať, že mu to Boh nadiktoval.

Jazda autom rovná sa odistená strelná zbraň v rukách úmyselných vrahov - mužov (šoférov)

2008-10-06T15:06:00.018+02:00

Kto arogantne a ľahkovážne riadi auto v alkoholovom opojení je obyčajný vrah, ktorý si sadá za volant auta s úmyslom zabíjať nevinných chodcov, cyklistov a ostatných účastníkov cestnej premávky. Muž, ktorý telefonuje počas jazdy, je rovnako úmyselný či ľahkovážny vrah. Vodič, ktorý nedodržuje povolenú rýchlosť je samovrah a masový vrah, podobá sa na človeka, ktorý strieľa s odistenou zbraňou v dave ľudí.

Nikto strieľajúceho šialenca nenazve inak ako blázon, vrah a pomätenec. Nikto strieľajúcemu šialencovi neuverí, že on nechcel, že to bola nehoda, že on len tak strieľal na ulici a nemôže za to, že zabil pritom kopu ľudí. Skrátka nehoda, ľudia predsa nemali byť na ulici, keď on si chcel len tak zastrieľať. Auto, autobus sa stáva najrozšírenejšou a najnebezpečnejšou odistenou strelnou zbraňou, ktorou sa zabíjajú nevinní účastníci cestnej premávky a ešte sme takí pokryteckí, že to nazývame nehodou? Žiadna nehoda. Je to úmyselná hromadná vražda a tiež úmyselné zničenie cudzieho majetku. Určite by aspoň polovici mužského pokolenia, napríklad tu na Slovensku mohli smelo odobrať vodičský preukaz, lebo títo muži úmyselne a ľahkovážne nedodržujú predpisy. Počnúc rýchlosťou, telefonujú počas jazdy, nezabrzdia pred prechodom pre chodcov a podobne. Ako náhle dôjde k takému priestupku, mali by policajti okamžite odobrať vodičský preukaz.

Lenže v našej pokryteckej , androcentrickej a patriarchálnej spoločnosti je to normálne, prípadne je to len nehoda, ak opitý vodič zabije ľudí na prechode, zrazí cyklistu, nabúra do iného auta a iné. Zastavme týchto mužov - nezodpovedných šoférov, lebo zajtra zabijú vašu matku, otca, manželku, manžela, dieťa, vnuka, vnučku. Alebo to bude len nehoda? Sme natoľko hlúpi, že si necháme po cestách behať vrahov s odistenou strelnou zbraňou, teda nezodpovedných šoférov?
Zdroj inšpirácie:

malinova.blog.sme

Diskriminácia svätých žien na Slovensku

2008-10-05T14:58:00.018+02:00

Našla som si zoznam svätých, ktorí sú spätí so Slovenskom na webovej stránke knazi.sk :Sv. Andrej-Svorad
Sv. Benedikt zo SkalkySv. Bystrík
Sv. Cyril a Metod
Sv. Emerám
Sv. Gorazd a spol.
Sv. Ján Almužník
Sv. Košickí mučeníci
Bl. Metod Dominik Trčka
Bl. Pavol Gojdič
Sv. Reparát
Bl. Sára Salkaházi
Bl. Teodor Romža
Bl. Vasiľ Hopko
Bl. Zdenka Schellingová
Takže 15 svätých, z toho 2 ženy. Myslím si, že to svedčí o neobjektívnosti ľudskej organizácie (rímokatolíckej cirkvi) a jej ľudských zamestnancov (tzv. duchovných všetkých hodností - zaujímavé, že len mužov). Z logiky veci plynie, že kňazom by mala byť skôr žena, keďže je darkyňou a ochrankyňou života. Žena sa orientuje na duchovné hodnoty a muž sa zase orientuje na vonkajší svet a hmotu. Každý, kto dokáže čo i len trochu objektívne a kriticky myslieť, si dokáže vytvoriť obraz o egoizme, šovinizme, samoľúbosti a androcentrizme mužov, ktorí sú zamestnancami RKC.

Ženy, ktoré tvoria polovicu ľudstva na zemeguli sú úmyselne ignorované. Prípadne sú uvedené len na ukážku, aby sa nepovedalo. A pritom pomer svätých žien a mužov by mal byť obrátený, jednoznačne v prospech žien. Toto vám veriaci muži a duchovenstvo(muži) nevadí? Ak vám to nevadí, svedčí to o vašej neinteligencií. Ale naopak svedčí to, o vašej spupnosti a nadradzovaním sa nad ženami. Som toho názoru, že Boh nemá z toho radosť. Táto do oči bijúca nespravodlivosť voči ženám, tu konkrétne v počte svätých žien.

Koľko je žien, ktoré obetovali svoje životy službe iným ľuďom nezištne a z lásky? Koľké z nich prišli o svoj vzácny život v mene svojej viery, v mene vyšších hodnôt a pricípov a v mene lásky k blížnemu! Mnohé ženy nasadzovali svoje životy a mnohé aj umierali ťažkou smrťou mučeníčiek... Len dve ženy?

Na fotografii: Sára Salkaházi

Vzťahy medzi mužom a ženou

2008-10-04T15:02:00.012+02:00

Ako všetci dobre vieme, na svete žijú muži a ženy. Aj keď muž a žena sú v mnohom odlišní, dokáže ich spojiť vzájomná láska a úcta. Muž a žena majú vzájomne spolupracovať a dopĺňať sa. Kameňom úrazu dnešnej modernej, demokratickej a liberálnej spoločnosti je súžitie muža a ženy ako druh a družka, prípadne sa to nazýva spolužitie na skúšku. Nie je to správne. Ani muž ani žena, nie sú pokusné zvieratá, ktoré sa majú navzájom takto testovať.

Áno v čase chodenia - randenia sa majú spoznávať, majú spoznať svoje vlastností a svoje charaktery. Skutočne nie je vhodné sa v čase spoznávania a v prvotnej zamilovanosti intímne zbližovať, lebo žena by si mala vážiť samu seba a svoju česť. Ale aj muž by si mal vážiť svoju partnerku a nežiadať po nej to, čo patrí do manželstva. Ak muž ozaj vážne počíta so ženou, s ktorou chodí a po vzájomnom sa oťukávaní v rôznych situáciách, by mal požiadať o ruku svoju partnerku.

Tým, že navrhne manželstvo, je to prejav toho, že mu na partnerke záleží, že s ňou počíta do budúcna. Škoda, že mladí ľudia zabudli sa v dnešnej dobe sobášiť a žijú na divoko na skúšku. K čomu je to dobre? Jedine si to všetko odskáče a odtrpí žena. Napríklad, keď otehotnie sa jej môže stať, že ju partner nepodrží, nepodporí a ona bude musieť sama sa postarať o ich spoločné dieťa. Ženy nedovoľte a nadávajte mužovi, s ktorým chodíte svoje telo. Myslíte si, že ak používate antikoncepciu ste chránené? Chrániť sa ale pred čím? Dieťa nie je choroba. Dieťa je radosť a pokračovanie nás samých. Antikoncepcia vás ženy neuchráni pred využívaním vašich partnerov. Potom trpíte vy samé ženy. Máte výčitky, často sa trápite, plačete a neviete, kde ste urobili chybu.

Chyba je jednoznačne v predmanželskom sexuálnom styku, ktorý si vynucujú amorálni muži- vážte si ženy samé seba, svoje telo, svoju česť. Ak s vami to partner myslí vážne musí počkať až po svadbe. A vy muži nežiadajte telo svojej partnerky, keď nie ste s ňou zviazaný zväzkom manželstva, pretože je to prejav toho, že si ženu nevážite, a že si chcete užívať bez záväzkov a zodpovedností. Nie je to správne. Ak ženu milujete, chcete ju a túžite aj po jej tele netreba zabúdať na starú dobrú inštitúciu manželstva, lebo zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel.

Čestní, zodpovední a morálni muži?

2008-09-22T14:36:00.011+02:00

Naučte sa už konečne, že za všetko zlo môžu muži. Aj ten imaginárny príbeh v raji je o tom, že zbabelý Adam, mal chúťky zhrešiť, ale ako slaboch nemal odvahu to urobiť osobne. Preto pod vyhrážaním a pod hrozbou použitia hrubej sily prinútil Evu strhnúť to inkriminované jablko.

Preto zhrešil dvakrát – nielen, že prestúpil pomyselný Boží zákaz, ale donútil aj iného človeka – ženu pod hrozbou hrubého násilia k danému konaniu. Dodnes si toto dedičstvo nesú muži a bude to tak, až do skončenia ľudstva – navždy budú muži týmto stigmatizovaní. A tento amorálny model správania sa Adama sa neustále prenáša z generácie na generáciu u mužského pokolenia. Všetko zlo pochádza teda z amorálneho konania mužov. Amorálni muži konajú amorálne činy. Stop amorálnosti a ich podporovateľom!

Ako spoznáme nezodpovedného a nečestného muža? Tak, že svoje amorálne konanie zľahčuje, vyhovára sa ako malý chlapec v škôlke a vrchol slabošstva je vyhovárať sa na ženu. Škoda, že všetci muži neabsolvovali základnú vojenskú službu, kde by ich naučili zodpovednosti, k čestnosti a ďalej k úcte a rešpektu voči nadriadenému a voči ženskému pokoleniu! Nech vám navždy znie v ušiach známa veta: „Vojak sa stará – vojak má!“.

Žiaden čestný a zodpovedný muž nezvaľoval svoje konanie na ženu. Rovnako udatní samuraji nikdy svoje konanie nezľahčovali a už vôbec nie, aby ho zvaľovali na ženy. To u morálneho, čestného a zodpovedného muža neprichádza do úvahy. Preto, keď niečo amorálne náhodou samuraji vykonali – mali toľko hrdosti a cti, že radšej spáchali rituálnu samovraždu.

Prečo sú muži egoisti, nezodpovední a zbabelí? Prečo nemajú vštepené správne hodnoty a prečo nekonajú morálne a za svoje činy odmietajú niesť zodpovednost? Na túto otázku – nech si odpovie každý muž sám. Je mi ľúto, budete si vy muži musieť zvyknúť, že ženy vám nebudú už naveky kryť chrbát. Využívate to, že ženy súcitia so slabými a preberajú za takých mužov ich zodpovednosť. Ale to už skončilo. Len amorálni muži konajú amorálne činy. Stop amorálnosti a ich podporovateľom!

100 % vinu za interupcie nesú len muži

2008-09-22T14:32:00.010+02:00

Keď máme niekoho odsúdiť za interupciu, musíme v prvom rade odsúdiť muža. Ak by muž nesúložil so ženou, tá by neotehotnela. A pokiaľ by muž ženu priamo či nepriamo nenútil a nevydieral ženu k interupcií, žiadna by nepodstupila tento zákrok . Je to vždy vina mužov a to je nad slnko jasné. Potvrdí to každý súdny človek a každý uznávaný odborník na tému interupcie.

Mužom je dieťa na príťaž a to je smutné. Muži odmietajú plniť otcovské a manželské povinnosti. Čo k tomu dodať? Kvôli egoizmu mužov dochádza k interupciám. Kvôli strachu, sebectvu a sebaláske muži odmietajú vstupovať do manželstva a odmietajú byť otcami svojích detí a radšej posielajú ženu na potrat. Každá žena bola priamo či nepriamo prinútená mužom, aby išla na potrat. Krv zabitých nevinných detí je teda na mužoch. Pretože potrat je vražda, muži sú vrahovia, lebo nechali ženu napospas a bez pomoci, prípadne ju surovo nútili ísť na potrat. Títo muži sú najpodlejší vrahovia, lebo majú na svedomí vraždy nevinných detí. Niet horšej vraždy. Za zlú demografiu a nízky počet novonarodených detí a vysoký počet interupcií nesú v plnom rozsahu zodpovednosť len muži.

ZASTAVME TENTO EGOCENTRIZMUS MUŽOV A DAJME ŠANCU DEŤOM! Je život muža viac ako dieťaťa? NIE! Dieťa je viac ako život muža.

Muž pri sexuálnom styku konal dobrovoľne. Nikto ho nenútil. Teda jeho konanie? Potom je jeho vina. A následne len a len jeho zodpovednosť. Zvykajte si muži, že budete musieť byť zodpovední. My ženy vám už nebudeme naveky kryť chrbát ako malým chlapcom. Stop nezodpovedným a zbabelým mužom! Čo myslíte prečo naše zákony pomätajú na zbehov z vojny a z kasární? Preto, lebo vieme akí chlapi zbabelci. Právom si zaslúžia taký trest aký za to dostanú. Ja by som rovnaký trest dala mužovi, ktorý mal sexuálny styk so ženou a zbabelo utiekol. Keď je zbabelec nech so ženou radšej sa intímne nestýka. Pretože ak sa muž intímne stýka so ženou, pozná následky svojho konania. Keby nekonal žena by neostala tehotná. Konal a žena ostala tehotná? Potom mu vzniká povinnosť riadne a úplne sa postarať o tehotnú ženu a následne potom riadne a úplne o dieťa a o matku dieťaťa!

Majú muži dušu?

2008-09-20T14:29:00.011+02:00

Boli rôzne úvahy o tom, či možno mužov zaradiť k ľuďom. Či muži vôbec majú dušu, čo sa predpokladá u každého človeka, to znamená u každej ženy. Sami sa tak správajú, rozprávajú a konajú ako keby nemali ľudskú dušu. Sú schopní rôznych násilností, bitiek, surovosti, zabíjania, ubližovania až po vojny, v ktorých hynú nevinní civilisti a ničia sa vytvorené hodnoty.Minule som išla do obchodu zo záhradníckymi potrebami a boli tam rôzne vrecká so semienkami. Keď som sa opýtala predavača, koľko stojí jedno vrecko semienok - tak mi odpovedal, že 36 sk jedno papierové vrecko semienok. Vrecko semienok možno pripodobniť k mužom. Muži sú len jedno vrecko semienok, ktoré možno kúpiť za pár drobných. Ak sa to semienko neposadí do úrodnej pôdy, je to len také bezvýznamné malé nič za pár koruniek. Semienko bez pôdy vyschne a vznikne z neho malý odpad, ktorý ani nevidno a ako keby ani nebol.

Preto má muž hodnotu, ak dokáže to malé nič zasadiť do úrodnej pôdy. To je obrazne povedané. V konkrétnej rovine ide o to, že muž bez toho, aby ho prijala žena, dovolila mu vytvoriť s ňou vzťah (manželstvo), prípadne mu dovolila, aby ju oplodnil - je muž bezvýznamný, je len malinké nič. Skôr však sa tou úrodnou pôdou myslí vzťah muža a ženy. Muž ziskáva hodnotu a cenu, len ak mu určitá žena dovolí a dá šancu vytvoriť si s ňou vzťah (manželstvo). Tie semienka, pokiaľ sa neposadia do úrodnej pôdy sú nič nula, tak ako muži. Preto si muži musia celý život sebe aj ostatným mužom dokazovať (súťažiť) svoju dôležitosť a svoju hodnotu, ktorá je pravdu povediac veľmi nízka a niekedy až nulová.

Žena je pôda, tá má hodnotu a cenu vždy. Cena jej stúpa, keď je pôda úrodná. Ale aj pôda, ktorá stojí ladom má svoju veľkú hodnotu a rôzne prepotrebné použitie - to je žena. Žena má nezastupiteľné miesto na svete a hodnotu stále. Muž má hodnotu len vtedy, ak ho žena príjme. Bez ženy je muž obyčajné nič. Je mi ľúto muži, ale je to tak.

O výchove mužov

2008-09-19T14:22:00.011+02:00

Len prísna a nekompromisná výchova chlapcov zocelí a vštepí do nich správne hodnoty. V dospelosti tento muž je pevný ako skala a nestratí zo svojich očí správnu cestu. Muž je výsledkom toho čo sa naučí, respektíve nenaučí.

Som za prísnu výchovu, lebo inej cesty niet. Na malých chlapcov je nutné aplikovať metódu cukru a biča. A na dospelých mužov len metódu biča. Je mi na zaplakanie, taká výchovná metóda, keď rodič (spravidla otec) za prirodzenú pomoc detí v domácnosti ich odmeňuje peniazmi. Z takého chlapca vyrastie len bezcharakterný, chamtivý a nevďačný muž (amorálník), ktorý bez finančnej odmeny ani prstom nepohne pre svojich rodičov či najbližších.

Chlapec sa má učiť, má telesne cvičiť a má pomáhať primerane svojmu veku, možnostiam a schopnostiam v domácnosti. Je to jeho povinnosť. Má vzdávať náležitú úctu a rešpekt svojím rodičom. Predovšetkým svojej matke, aby v budúcnosti sa vedel vhodne správať k ženám a náležite si ich ctiť a pomáhať im. Musí si byť vedomý už v detstve, že muž je tu pre ženu. Muž je tu preto, aby slúžil, pomáhal, miloval, staral sa o ženu a nikdy nie naopak, že žena je tu pre muža.

Rozpad partnerských vzťahov ako aj rozvody manželstiev sú predovšetkým z dôvodu toho, že muži zabudli načo sa vlastne narodili. A preto, lebo odmietajú plniť svoje jediné a prirodzené poslanie , a síce slúžiť žene, pomáhať jej, vzdávať jej úctu a hold, milovať ženu, starať sa o ňu a ochraňovať ju.

Je potrebné maloletému vyčleniť čas aj na kamarátov a osobné záľuby. Tento čas má byť prísne strážený a kontrolovaný, pretože dĺžka tohoto času nemá prevyšovať čas ostatných aktivít ako je učenie, telesné cvičenie, fyzická práca. Prekročenie predpisu či iného vo všeobecnosti nežiadúceho prejavu má byť okamžite exemplárne potrestané. Nemám na mysli fyzickú bitku, ale zákaz či obmedzením obľúbených činností alebo naopak príkazmi na prácu, ktorá nie je dieťaťu veľmi milá.

Pre nechápavých mužov. Časť druhá.

2008-09-18T12:42:00.010+02:00

Ako čítam príspevky je potrebné osvetliť ešte pár záležitosti, aby pochopili aj ďalší muži. Poďme po poriadku. Dvaja ľudia, keď vstúpia do manželstva si sľubujú vernosť. To znamená, že muž a žena sa zaviazali, že nebudú mať milostný vzťah či styky s iným človekom. Budú sa správať zodpovedne a čestne ako prislúcha ľudom v stave manželskom. Manželstvo je vážna inštitúcia a je bezpodmienečne nutné sa podľa toho správať a konať. Vstupom do manželstva končí neviazaný život slobodného človeka, ktorý si skutočne môže robiť čo chce. Sú obaja pod prísahou alebo lepšie povedané pod verejným sľubom pred svedkami.

A poďme ku prípadu, keď je niekto slobodný bez záväzkov. Táto osoba nikomu sa nezaviazala sľubom vernosti, a teda čisto ľudovo povedané môže chodiť a spať s kým chce. Keď je muž ženatý a sľúbil vernosť svojej manželke, tak preboha za ním môže chodiť hoci aj zástup krásnych mladých žien (dajme tomu slobodných), ale on ak je čestný, morálny a zodpovedný, čo sa u dospelého ženatého muža logicky očakáva, musí svoj sľub a vernosť manželke dodržať. Ak muž má mimomanželský vzťah či mimomanželský sexuálny pomer - zlyhal a porušil sľub, ktorý dal manželke. Čia je to vina? Len jeho. On porušil prísahu, on zlyhal ako čestný a zodpovedný manžel. Jeho by som nazvala kurvošom, amorálníkom, nezodpovedným a nečestným. Úplne by stratil u mňa ako u svojej manželky dôveru ako aj kredit zodpovedného manžela a človeka. Aký vzor poskytne taký ľahký, šľapkoš otec svojmu synovi? Vždy platilo a platí, že slovo robí muža. Muž, ktorý nedodrží slovo a už nehovoriac o sľube, nie je mužom. Je len obyčajná handra a šľapka, ktorá nemá žiadnu cenu a kredit v očiach žien ako aj vo očiach ostatných normálnych, čestných a zodpovedných mužov.

Ako je možné, že ženatý muž, ktorý má manželku a deti sa fláka po nociach a po baroch? Veď je to hanba ako hrom! Kde je jeho zodpovednosť? Načo sa takí muži ženia? Len robia hanbu svojej žene a aj svojím deťom! Takí nehanebníci robia zlé meno ostatným zodpovedným ženatým mužom. Pokiaľ je muž ženatý, nech si sedí doma na zadku a nech sa venuje rodine, manželke, deťom a domácnosti. Samozrejme, že potrebuje aj muž si oddýchnuť a ísť niekam von s kamarátmi. Ale tak sa to nerobí vymetať bary a baliť iné ženy. Zadaný muž má navštevovať slušné podniky, neponocovať a nepiť ako korheľ. Ženatý muž má mať solídnych priateľov. Už si nemôže dovoliť správať sa ako za slobodna a vystrájať do sýtosti. Koľko nešťastí a problémov, by sa ušetrilo, keby sa ženáči správali ako sa sluší a patrí. Keby sa neflákali po nociach, ale správali zodpovedne a čestne, tak by slobodné ženy nemali šancu sa zapliesť so ženatými. Bolo by všetko tak ako má byť. Slobodné dievčatá sa môžu baviť, chodiť a aj spať s kým chcú. Keby ženatí muži neboli kurvoši, slobodné ženy, by chodili, bavili sa a spali len so slobodnými mužmi. Vidíte koľko problémov narobia ženáči, ktorí sú obyčajní kurvoši. Slobodní a mladí ľudia sa vždy bavili tancom a často aj do bieleho rána. Robili to naše babky aj dedkovia na dedinských tancovačkách, robili to naši rodičia, keď z diskotéky išli priamo do školy či do práce. A robí to aj dnešná mládež. Nie je na tom nič zlé. Patrí to k mladosti. Celý problém je v tom, že sa ženáči ryjú tam, kde už nepatria a robia problémy a hanbu svojej manželke, deťom a zbytočne narobia problémy aj mladým slobodným ženám.

O slobodnej nezadanej dievčine by som si nemyslela nič zlé. Nie je to jej chyba alebo problém. Mohla by pred ženatým mužom ležať aj s roztiahnutými nohami, ale normálnemu, morálnemu a zodpovednému a hlavne ženatému, ktorého viaže vážny sľub vernosti, to nedáva dôvod sa na tú ženu vrhnúť a pomilovať ju. Má predsa vlastnú ženu a to je všetko! Normálny, zodpovedný, čestný a morálny muž sa na takých miestach ani nezdržiava. Mal sa baviť a užívať, keď bol slobodným mužom. Diskotéky, bary a rôzne podniky, kde sa chodiť baviť mládež a nezadaní ľudia - toto miesto je pre morálneho a ženatého muža - embargo. To je môj názor na slobodných a ľudí v manželstve bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu.

Pre všetkých nechápavých mužov!

2008-09-17T13:02:00.010+02:00

Tento príspevok vznikol ako odpoveď na reakcie (amorálnych mužov) pod články, kde sa opisuje brutálna vražda nevinnej krásnej a inteligentnej vysokoškoláčky Barbory Mrovčákovej, ktorá pochádza z východného Slovenska. Neurobila nič zlé. Išla sa zabaviť ako sa denne zabáva tisíce zdravých mladých ľudí a do oveľa horších podnikov. Nikto nemá právo siahnuť na život iného a nikto si nezaslúži umrieť rukou beštiálneho vraha či vrahov. Barborka odpočívaj v pokoji a nech ti je zem ľahká a vrah nech nikdy nenájde pokoja, pretože to nie je človek, ale zviera a možno ani to, aby som nekrivdila zvieratám.

Takže ideme na to milý čitateľu - muž, a aby si lepšie pochopil svojím mužským mozgom tak ti to podrobne vysvetlím. Ideš po ulici a máš ako muž na sebe obtiahnuté nohavice, mňa ako ženu to provokuje, a preto ti jednu vrazím a začnem ti nadávať. Ty sa začneš brániť, ale keďže som fyzicky zdatnejšia odvlečiem ťa do najbližšieho vchodu, začnem ťa mlátiť, odkusnem ti pinďasa, zohavím a zlomím všetky kostí na tvári a zabijem. A na internete budeme pozerať tvoje fotky a my ženy ťa budeme odsudzovať, že si kurvoš, že si za to môžeš sám, lebo si provokoval ženy. Že je to tvoja vina. Že sám si si vybral. Že každý je sám strojcom svojho šťastia. Že kto chce kam pomôžme mu tam. A ja budem len obyčajný vrah, ktorý za to nemôže, že ty si ma vyprovokoval nosením úzkych nohavíc, a že sa správaš ako kurvoš. Už chápeš? Takže vinný si ty muž, lebo provokuješ. Je to tvoja vina, teba treba odsúdiť a vysmiať. Máš čo si chcel. Kto chce kam pomôžme mu tam. Dobre si vedel, že budeš provokovať ženy, nič iné si si nezaslúžil.

Tvoje moderné oblečenie, s ktorým vyjdeš na verejnosť, určite neslúži, preto aby si sa cítil moderne a športovo, určite slúži na to, aby provokovalo ženy, ktoré ti rozmlátia tvár, dolámu všetky kosti, umučia, odkusnú pinďasa a zamordujú. Ja ako žena som nevinná, som predsa žena a nemôžem za to, že ma provokujú muži v obtiahnutých nohaviciach. Mám právo dobiť, umučiť a zabiť každého muža, ktorý ma takto provokuje. Dokonca je to normálne a správne, keď ma začnú provokovať muži, ktorí majú napríklad modré očí, potom ma začnú provokovať muži, ktorí majú hnedé vlasy a podobne. Takže toto je vaša morálka a postoje muži. Dávajte si pozor, lebo keď my ženy preberieme vašu morálku a postoje, nastane jeden obrovský masaker. Pričom vy obete muži, budete na internete zobrazení ako ste zohavení, celý národ vám bude nadávaď do kurvošoch. Všetci budú hovoriť, že je to vaša vina a máte čo chcete!!!

Muži vyvarujte sa protiprirodzeným a nemravným úkonom v manželstve

2008-09-16T12:26:00.011+02:00

K tomuto článku ma inšpiroval istý muž, ktorý o sebe tvrdí, že je kresťan. Pretože sa oháňal katolíckou manželskou sexuálnou etikou, zašla som sa pozrieť na danú internetovú stránku a zistila som, že dotyčný pán neovláda zásady v nej uvedené. Veľmi ma to mrzí, lebo vo svojej nevedomosti rovnako ako aj tisíce iných katolíkov môžu vykonávať isté nemravné úkony.

Chcem veriť, že predpisy z určitého dôvodu ešte nepoznajú a tieto prikázania svojvoľne neobchádzajú, lebo to vyhovuje ich pudom – to by bolo smutné. Teda vypichnem pár dôležitých bodov a vyzývam týmto katolíkov, samozrejme len ženatých, lebo neženatý katolíci iste intímne sa so ženou nestýkajú...
Stránka kbd.sk uvádza, čomu sa vyvarovať a čo nepatrí do kresťanského manželstva. Tu je niekoľko vybraných príkazov:

- Také praktiky a techniky, ktoré ponižujú, zneužívajú, znevažujú, urážajú.

-Násilie.

- Úmyselné bránenie počatiu neprirodzeným spôsobom.

- Nevera, návšteva verejných domov.

- Orálny sexuálny akt (do úst – často je spojený s úmyslom vyhnúť sa počatiu). Je to neprirodzené spojenie.

- Análny sexuálny akt (do análneho otvoru). Tiež je to neprirodzené.

- Pornografia – text alebo vizuálny výtvor obscénneho (oplzlého, nehanebného) charakteru, ktorého jediným účelom je sexuálne vzrušenie. Uráža ľudskú dôstojnosť, je oddelený od lásky, človek je len predmetom na uspokojovanie potrieb.

Muži, keď ste niečo také vykonali a nútili svoju manželku k takejto perverznosti –verím, že teraz ste si uvedomili, že ste vo vážnom hriechu. Preto vás vyzývam muži oľutujte tieto nemravnosti a choďte sa vyspovedať ku kňazovi. Po spovedi skúste duchovné cvičenia prípadne ísť za sexuológom zbaviť sa týchto nechutnosti a skazenosti. Som zvedavá koľko mužov, ktorí takéto neprirodzené a skazené úkony robili sa vyspovedalo? Poznajú kňazi vo svojom živote takých chlapov? Ak nie, potom si treba položiť otázku:" Ako muži (to sa týka len tých, ktorí konajú také neprirodzené a zvrátené úkony) pristupujú k plneniu príkazov cirkvi a ako sa zodpovedne a úprimne spovedajú?" Muži nekonajte neprirodzené úkony a nenúťte k tomu svoje nevinné ženy. Máte potom dvojnásobný hriech.

Aj vy ste Husákové deti?

2008-09-15T12:20:00.012+02:00

Práve som na ČT1 dopozerala dokument, ktorý začínal 21.15 hod. s názvom Retro. A skoro som neverila vlastným očiam a ušiam. Dokument presne zobrazoval dobu môjho detstva – ako sme boli v období socializmu poobliekaní, aké boli škôlky s veľkým počtom detí a aká bola sociálna politika štátu.

V 70 rokoch a obzvlášť rok 1974 bol boom novonarodených detí, v tomto roku sa narodilo najviac deti po povojnovom období. Ukázali aj prejav prezidenta Gustáva Husáka a všetky tie artefakty tej doby. Úplne presne to, čo som si včera sentimentálne retrospektívne spomínala na dobu svojho detstva. V 70 rokoch boli mimoriadne priaznivé podmienky pre uzatváranie manželstiev. Mnohodetné rodiny neboli výnimkou, ale naopak pravidlom, čo môžem potvrdiť aj sama.

Výhodné mladomanželské pôžičky, materská dovolenka vrátane ďalšej materskej dovolenky, systém a rozsah služieb v materských škôlkach a boli aj jasle. Štát všetkými desiatimi podporoval populačnú politiku. A najviac ma doslova omráčilo tvrdenie, že dnešní tridsiatnici - Husákové deti a hlavne spomínali ročník 1974, opäť spôsobil najvyšší nárast pôrodov za posledných 15 rokov.

Aj ja patrím k Husákovym deťom a ani vo sne by ma nenapadlo, že práve moje ročníky opäť priaznivo zvyšujú pôrodnosť. Ale hlavne ako sa hovorí moje ročníky trhli rekord pôrodnosti za posledných 15 rokov. Neskutočné. Som milo prekvapená a zároveň aj hrdá za mojích rovesníkov. Ja som si myslela, že sme stratená generácia, a že z nás nič nebude a teraz taká priaznivá informácia a povzbudenie.

Starý dobrý socializmus - vychutnajte si ho opäť

2008-09-14T12:06:00.015+02:00

Super, že máme internet, preto vám môžem ponúknuť pár zaujímavých vídeí, z obdobia starého dobrého socializmu. Socializmus ma zasiahol počas celej základnej školy a prvé dva roky na strednej. Inak načo slová, vychutnajte si skvelú atmosféru minulej doby, ktorou som kedysi žila spolu s mojími rovesníkmi.

Kultová rozprávka Spadla z oblakov alebo seriál - nato sa nezabúda.

Sandokan je na vine, že som dodnes bojovníčka a radikalistka - bol to môj veľký vzor!

Čarokrásne socialistické reklamy v čiernobielom televíznom prijímači.

A televízne noviny, na ktoré nikdy nezabudnem s ich typickou zvučkou.

Husákové deti 25 min. skvelého pozerania