Život človeka sprevádza nepriazeň a starosti. Na svete je to už tak, že ak si problémy nevyrábame sami, vyrobia nám ich iní ľudia alebo nepriaznivé okolností. Nemá cenu utekať od takých ľudí, sťahovať sa a naivne dúfať, že inde bude lepšie. Áno, možno daný problém tam nebude, ale bude tam iný, ktorému bude treba čeliť a naučiť sa s ním žiť. Mnohí ľudia odišli od problému. Zmenili prostredie. Niektorí zmenili ľudi s ktorými musia zdieľať spoločnú domácnosť alebo bývať pod jednou strechou. Spočiatku nadšenie a sloboda. Po čase konštatovanie, že musia čeliť iným problémom. Nie nadarmo sa hovorí, že čert ako diabol. Podstata môjho článku je o tom, že nikde a s nikým človeku nebude dobre, a to si treba uvedomiť ako základ. Po ďalšie čokoľvek urobíte alebo neurobíte bude zle, chybné a k ničomu. Vždy sa nájde niekto komu to bude vadiť. Čo z toho vyplýva, urobte po svojom ako najlepšie viete a môžete a kašlite na prípadnú kritiku a nespokojnosť iných. Aspoň viete, že vy ste si urobili po svojom. Zakaždým sa snažte nájsť svoj pokoj a rovnováhu, nakoľko viete, že nič netrvá večne a tak sa v duchu posmeľujte a hovorte si: „vydržať, vydržať, raz to skončí“. Na živote je to zvláštne, že po čase človek zabudne na to zlé a všetko sa javí ako sen, čo nikdy nebolo. Kto ma milosrdnú pamäť, zabudne skôr.
Pripada mi to prilis dogmaticke a pesimisticke. V podstate hovoris: "nebude dobre", nic sa neda zmenit a clovek v najlepsom pripade moze cakat na stratu pamati a na smrt. Pokusila si sa uz o drasticku zmenu vo svojom zivote? Ak ano, dotiahla si ten pokus do dosledkov? Povedzme, ze si nepochodila - aspon si sa poucila a na druhy raz zajdes dalej. V kazdom pripade poznas moj nazor na to "ked clovek urobi vsetko co moze". Z tohto prameni psychicka pohoda a ta je primarne dolezita, pretoze tu fyzicku v podstate mame (nehladujeme, mame co na seba atd.)
OdpovedaťOdstrániť