Asi sa zo mňa stane mamonárka

Tak som sa rozhodla. Čo je na tom, zlé, keď človek chce niečo mať a nestačí mu v 36 rokoch jeho detská izba? Je jasné, že si všetko platím, nájom, stravu, všetku kozmetiku, oblečenie a skrátka všetky účty a náklady, ktoré mám. Neviem, možno je neskoro si to uvedomiť, tak v pokročilom veku, ale ja som jednoducho taká, stále 10 až 20 rokov pozadu. Tiež som uvažovala nad tým, že už asi mám dosť toho zarábať v hrubom o trošičku viac ako minimálna mzda, robiť a nezarobiť je tiež nie veľmi dobre. Síce my tu na východe sme radi, že robíme, zoberieme všetko ako poslušné psíky a robíme od rána do večera a sme radi, že sme radi. Mňa to už akosi prestáva baviť.

     Viem, že som teraz nevďačná, na druhej strane uvažujem, tak že, keď teraz budem pracovať a nič nemať, tak na starobu na dôchodku budem mať z toho mála ešte menej, lebo dôchodok sa odvíja od príjmov čo človek zarobí a odvodov do príslušných poisťovní. Peniaze sa síce doplatiť dajú, ale roky sa doplatiť napr. do sociálnej poisťovne nedajú. Akosi má už nebaví byť múdra ako rádio Jerevan a mať oči previazané páskou a nič nevidieť. Ľudia okolo mňa sa zmáhajú a ja žijem v blaženej nádeji, aká som spravodlivá, lebo som majetkovo pod priemer, aj keď objektívne nie som chudobná, len sa neviem rozhýbať.

     Viem čo nechcem a z toho som si pár rôčkov požila. Lenže zase to nestačí, treba vedieť aj čo chcem, naplánovať postupnosť krokov a v mojom veku, by sa patrilo aj dosiahnuť nejaký cieľ. Nielen sa nechať unášať vetrom ako vtáča nebeské alebo poľná tráva, ktorej je dobre tak ako je a ohne sa tam, kde ju vetrík či život ohne. Pripadám si ako figúrka bez vôle, ktorá sa každé ráno budí do novej scény, sem tam zahrám nejakú vedľajšiu rolu, ale väčšinou som len křoví ako hovoria bratia Česi. Táto doba je evidentne o niečom inom, než som vyrastala a v čo som doteraz tak kŕčovito verila a odmietala či nedokázala vidieť realitu. Myslím, že charakter sa mi hneď nepokrúti, keď zarobím trocha viac ako zarába upratovačka, hádam svet nespadne, keď prestanem odmietať materiálne veci, veď nebudem taká mocná a bohatá ako kráľovná zo Sáby. Peniaze nie sú zlé ani majetok, keď sa ja o seba nepostarám narobím problémy blízkym, prípadne štátu, preto je dobré a rozumné, až sa človek sám o seba postará.

     Ekonomické hľadisko nemožno vyňať ani zo súkromného ani z pracovného života ani z voľno časových aktivít a tiež charitu či pomoc tiež nemožno robiť z pár peňazí. Je mi zo seba trochu na vracanie, že sa mením na väčšinovú bytosť v dnešnej dobe. Nuž čo, ale to je asi proces môjho zrenia. Prečo nemôžem mať to čo má väčšina, prečo to mám kŕčovito odmietať a myslieť si aká som svätá, skromná a čestná, taká môžem byť, aj keď budem niečo mať či vlastniť. Človek má len to čo si sám zabezpečí nadobudne, prípadne dostane či zdedí. Peniaze a majetok sám o sebe nie sú zlé, sú potrebné a vždy záleží na charaktere človeka a jeho dobrých či zlých úmysloch.

 Na záver uvediem dlhší citát od Petra Goliáša z INEKA (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy):

    „Hneď v ďalšej pasáži (Podobenstvo o hrivnách) Ježiš rozpráva príbeh o šľachticovi, ktorý odmeňuje tých obchodníkov, čo dokázali zhodnotiť zverený majetok a trestá toho, ktorý ho nezhodnotil. Podľa Biblie teda nemusí byť nič zlé na tom, ak je človek bohatý, pokiaľ neklame (nekradne) a pomáha chudobným. Dvetisíc rokov po Kristovi si myslím, že nekradnúť a pomáhať chudobným je povinné minimum, zodpovednosť bohatých je však podstatne širšia. Existuje totiž mnoho verejných statkov, o ktoré sa dobre nedokáže postarať vláda ani trh. Medzi tie, kde je potreba pomoci viditeľnejšia, patrí napríklad vzdelávanie a šport detí a mládeže, podpora umenia, alebo ochrana životného prostredia.    

     Menej viditeľná je už ale potreba budovať sociálny kapitál a dôveru medzi ľuďmi, pestovať kvalitnú verejnú diskusiu, chrániť demokraciu napríklad pred populizmom, zvyšovať transparentnosť verejného života, alebo podporovať reformy. Navyše, merať efektívnosť investície do týchto statkov je veľmi ťažké. Výsledky sú totiž často neviditeľné, alebo nie je zrejmý ich súvis s danou investíciou. Všetky uvedené verejné statky sú napriek tomu kľúčové pre zlepšovanie kvality života a bez ich cielenej podpory spoločnosť bude zaostávať. Chudobní, chorí a slabí nemajú dostatočné prostriedky na to, aby kompenzovali zlyhania vlády aj trhu. V úspešných spoločnostiach preto tieto zlyhania naprávajú najmä bohatí, zdraví a silní. Aj o tom je spoločenská zodpovednosť firiem a bohatých ľudí (Goliaš, 2010, cit. 2010-12-02).“

Zdroj: http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/03/24/co-je-zle-na-tom-byt-bohaty/