A asexualita alebo moja intímna spoveď v časopise Emma

Oslovila ma redaktora časopisu Emma, Barbora Daxner  a výsledok v októbrovej Emme je tento:

Radšej do kláštora!

"Keď si predstavím, čo všetko musia partnerky podstúpiť v posteli, dvíha sa mi žalúdok," hovorí tridsaťšesťročná Lea z okresného mesta neďaleko Košíc. Bezdetná a slobodná Slovenka je jedna z mála, ktoré o svojej asexualite dokážu otvorene hovoriť.

     "Predstavy mojej rodiny a okolia boli už od malička jasné - patrí sa, aby dievča chodila s chlapcom, vydalo a malo deti. A tak som sa snažila prispôsobiť a kopírovať správanie svojich rovesníkov, hoci už od detstva som bola iná. Neznášala som dievčenské sukničky a bábiky, najradšej som mala unisexové oblečenie, ani dievčenské ani chlapčenské. V základnej a strednej škole som bola platonicky zaľúbená, ale s nikým som nechodila. V dospelosti som mala tri či štyri známosti, ale žiadna netrvala dlhšie ako pol roka. Vždy som to ukončila ja. Najprv som si myslela, že som ešte nestretla toho pravého, ale potom som pochopila, že problém bude niekde inde. Prechádzka, kino, posedenie v reštaurácií bolo o. k., aj držanie za ruku, bozk a nešikovné obychtkávanie som ešte zniesla. Ale, keď sa schyľovalo k sexu, dostala som panicky strach a zaplavil ma odpor, takže som to vždy vzdala.

     Jeden z mojich bývalých mi v záchvate vzrušenia schmatol ruku a pritlačil si ju na rozkrok. Úplne ma šokovalo, čo som pod prstami zacítila. Potom som už mužov vôbec nechcela vidieť, zahrabala som sa do kníh a žila som pre prácu. Dokonca som v tom období mužov aj znenávidela pre ich škaredé a neforemné pohlavie," priznáva Lea. "Istý čas som bola oduševnenou radikálnou feministkou, ktorá mužov pranierovala, pretože ma bolela krivda, ktorú spôsobujú ženám. Uvažovala som aj nad tým, že by som odišla do kláštora, pretože som mala pocit, že nie som stvorená pre tento presexualizovaný svet."

Panenstvo si vzala sama

Podľa Ley nie je pravda, že žiaden asexuál nepociťuje sexuálnu túžbu a nevie dosiahnuť orgazmus. Akurát, že najlepšie sa uspokojí sám. "Dlho som si vystačila len s dráždením klitorisu. Keďže som však pravidelne  chodila ku gynekológovi, musela som si panenskú blanu odstrániť sama, aby ma nebombardoval zvedavými otázkami a nevyšetroval cez konečník ako malé dievča."

     Lea si neskôr cez internet kúpila vibrátor, ktorým sa uspokojovala, aby jej podľa vlastných slov hormóny neudierali na mozog. Pri uspokojovaní si však nikoho nepredstavovala. Prvý a posledný sex zažila až ako tridsaťjedenročná. Dohodla sa s kamarátom. "Chcela som to skrátka zažiť, pretože sa o tom stále toľko hovorilo. Všetko som naplánovala a urobil mi to tak, ako som ja chcela a ako som mu dovolila. Bola som mu veľmi vďačná, že ma nenúniť siahať na jeho penis a ani ma nenútil do orálneho sexu a podobných nechutností." Lea dokonca počas svojho jediného milovania zažila aj orgazmus, čo by jej mnohé ženy mohli závidieť. Ani to však nezmenilo jej negatívny postoj k sexu a k vzťahom s mužmi. "Sex považujem za ponižujúci. Veď v akej polohe je pri tom žena? V ponižujúcej, leží na posteli roztiahnutá ako žaba, odkázaná na milosť a aktivitu muža. Mám mužov rada ako kamarátov, ale keby som si ich mala predstaviť ako sexuálne bytosti, pociťujem k nim odpor a veľký strach. Rovnako ma desí prestava materstva. Mať deti je pre mňa nočná mora. Už si neviem predstaviť, že by som sa mala do niekoho zaľúbiť. S mužom by som bola dnes len z praktických dôvodov - kvôli lepším materiálnym podmienkam, aby sa mal kto o mňa postarať, keď ochoriem a podobne. Najideálnejšie by pre mňa bolo, keby som si našla neplodného muža, od ktorého by mi nič nehrozilo a ktorého tiež nebaví milovanie. Lenže ktorí muž nechce sex a deti?"

Chýba im láska

Vrodená asexualita sa prejavuje rôzne a človek ju nemá napísanú na čele. Asexuálom môže byť introvert s hlavou zaborenou v knihách aj vymetač divokých žúrov, hipisák s dreveními korálmi okolo krku praktizujúci život v lone prírody aj top manažérka v sexi kostýmčeku s vuittonkou cez plece. Predstava, že všetci asexuáli sú chladní jedinci neschopní lásky a nehy, je preto mýtus. Mnoho z nich chce niekoho ľúbiť, ich láska však neobsahuje sexuálnu túžbu, s čím sa ich partneri nedokážu zmieriť. Preto si zúfalo hľadajú niekoho, kto by ich pochopil a neočakával od nich viac, než sú mu schopní dať. Hoci na Slovensku je asexualita viac-menej tabu, vo svete ľudia s podobným postojom k milovaniu a sexualnemu životu zakladajú stovky diskusných skupín, zoznamiek a združujú sa do organizácií. Aj v susednom Česku existuje fórum, na ktorom nájdete desiatky veľmi podobných osudov a mnoho z nich sa týka práve Slovákov a Sloveniek.

     Lea nepopiera, že asexualita nie je tak celkom v poriadku. Dokonca si myslí, že môže byť psychickou poruchou. "Podľa mňa môže byť spôsobená traumami z detstva alebo sklamaniami. Zistila som, že pod nálepkou asexuality sa skrýva aj mnoho uvedomelých homosexuálov, ktorí sa zadefinovali ako asexuáli, pretože je to pre nich a pre ich rodiny prijateľnejšie vysvetlenie toho, prečo nechcú a nemôžu mať zdravý intímny a citový vzťah s opačným pohlavím." Lea tvrdí, že jedine čo je chýba, je jednoduchý ľudský dotyk. "Jeho nedostatok si kompenzujem masážou. Tam ma za peniaze legálne pomasírujú a ja mám na dlhé obdobie pokoj."